Kofolu porodila studená vojna

Dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách stáli na začiatku výroby kofoly. A tiež vraj sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy.

29.03.2010 15:19
Kofola Foto:
Kofola, slovenský nealkoholický nápoj číslo 1, sa vyrába už 50 rokov.
debata

Kofola, slovenský nealkoholický nápoj číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov.

Krstnou matkou kofoly bola studená vojna. Československo päťdesiatych rokov nemalo pre svojich obyvateľov okrem piva a vína nijakú atraktívnu nealkoholickú alternatívu.

„Žlté presladené malinovky s výstižnou prezývkou "grckola“ nikomu nechutili. A tak na ústrednom výbore komunistickej strany rozhodli: urobíme si nápoj, ktorý bude rovnocennou náhradou kapitalistickej koly," spomína na koniec päťdesiatych rokov farmaceut Jaroslav Knap.

Knap je posledný žijúci pamätník vzniku kofoly a jeden z piatich ľudí, ktorý pozná prísne stráženú receptúru. Tá pozostáva z brilantne namiešaných výťažkov byliniek, lístia a semien rôznych rastlín.

Knap si ako dnes spomína na Zdenka Blažeka, českého farmaceutického mága, ktorý prišiel na správny pomer štrnástich zložiek tvoriacich sirup s pôvodným názvom kofokola.

„Československí potravinári neboli schopní vytvoriť nápoj, ktorý by chutil ľuďom ako kola. Vedelo sa, že v Amerike vynašli kolu lekárnici a tak vedenie komunistického štátu poverilo delikátnou úlohou farmaceutov,“ vracia sa do minulosti starej viac ako polstoročie Jaroslav Knap.

Naozaj Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu zasa pripravil lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek.

Z čoho? Knap sa usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Až po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa získal ľahšie – z dovezenej kávy.

Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek zomrel onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo. Nedočkal sa dividend podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, autor receptúry známeho hroznového nápoja Vinea.

Jeden aj druhý sa narodili do nesprávneho času, ale vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola. Na jej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras.

Kofole, ktorá vznikla v pražských a opavských laboratóriách, ale počas existencie spoločného štátu sa vyrábala aj na Slovensku, sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku.

„Na Slovensku sa predá ročne 70 miliónov litrov kofoly. Každý štvrtý liter nealkoholického nápoja je kofola, patrí nám štvrtina trhu,“ opisuje postavenie súčasnej nealkoholickej jednotky na Slovensku Marián Šefčovič, generálny riaditeľ slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej.

„Fenomén kofoly tvorí nielen jej neopakovateľná chuť, ale aj výborný pomer ceny a zážitku, ktorý tento nápoj ponúka,“ hovorí o kofole analytik trhu s potravinami Lubomír Drahovský.

Ako nový úspešný predajný prvok sa podľa Drahovského ukazuje aj premyslená marketingová hra výrobcu s pripomínaním kofoly ako súčasti novodobého kultúrneho potravinového dedičstva.

Kým staršie ročníky melancholicky spomínajú pri kofole na zlaté šesťdesiate roky, mladí spontánne reagujú na slogan, že láska nie je žiadna veda. Láska určite nie, ale Blažekov recept kofoly bol geniálnym objavom. Takým, ktorý už polstoročie priťahuje české a slovenské chute.

debata chyba