Humor v politike predpokladá odstup a uvoľnenosť

01.04.2010 09:31
nr sr, parlament
Vtipných bonmotov je v parlamente ako šafranu. Väčšinou prevláda zábava štvrtej cenovej skupiny. Autor:

Politik, ktorý nemá zmysel pre humor, by nemal rozhodovať o vážnych veciach, radil Winston Churchill. Na Slovensku sa však humor vytráca nielen z politiky, ale z verejného života vôbec. Vydarených bonmotov je ako šafranu. Prevláda zábava štvrtej cenovej skupiny. A tak aj prvoaprílové žartovanie si mnohí zamieňajú s ponižovaním ľudskej dôstojnosti a urážkami.

Sú krajiny, kde sa 1. apríl oslavuje ako Deň smiechu, napríklad v Taliansku. Niektorým slovenským politikom je však zaťažko čo len usmiať sa, stále sa tvária ako pred búrkou, preto ani nemožno čakať, že rozosmejú iných.

„Humor vyžaduje istú uvoľnenosť a nadhľad, v slovenskej politike však chýba oboje,“ tvrdí sociológ Ján Bunčák z Filozofickej fakulty UK. „Chýba jej najmä odstup od problémov aj od seba samej.“ Preto rada robí z blchy slona a vybíja sa v žabomyších vojnách.

Takzvané perlenie politikov v parlamente odmieta Bunčák prirovnať čo len ku krčmovému humoru. „Je to čosi ešte horšie, ako keď rozzúrený sedliak chce napáliť suseda a tvári sa, že žartuje, on ho však jednoducho uráža.“

Žartovanie môže aj zabíjať

Agresivitu humoru na Slovensku sa pokúsil pred časom zmerať fyzik Štefan Luby. Analyzoval množstvo zbierok anekdot a rôznych výrokov známych osobností, aby dospel k prekvapujúcim výsledkom: Humor v politike je viac než trikrát agresívnejší ako v športe a desaťkrát agresívnejší ako vo vede.

Sám profesor Luby si to vysvetľuje tým, že „kým vo vede a v športe existuje systém kvalitatívnych kritérií úspešnosti, v politike ho niet“ a každý jej aktér si myslí, že je majster sveta. Navyše jeden druhého zosmiešňuje a ponižuje v snahe presvedčiť o tom aj svoje okolie, predovšetkým voličov.

Smiech sa stal predmetom bádania, zaoberá sa ním osobitná vedná disciplína – gelotológia. .„Smiech zlepšuje trávenie, prečisťuje dýchacie cesty, zvyšuje prekrvenie orgánov vrátane mozgu,“ vysvetľuje docentka Daniela Ostatníková z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK. „Smiech je aj športovou aktivitou, pohybujú sa pri ňom svaly tváre, hrudníka, brucha, rúk aj nôh. Okrem toho smiech odstraňuje stresy.“

Tri minúty smiechu denne sú podľa výsledkov medicínskeho výskumu skvelým doplnkom k liečbe. Ostatníková sa však zároveň prihovára za láskavý humor, ktorý človeka nezraňuje.

Zvlášť upozorňuje na nepodarené prvoaprílové žartovanie, ktoré môže vytvárať až stresové situácie ohrozujúce život. „Ak je terčom človek s chorým srdcom, tak sa podobné vtipy môžu skončiť veľmi zle. Chronickým pacientom však prospieva, keď si niekto uťahuje z iného, keď sa napríklad dvaja komici doberajú navzájom.“

Ľud si uťahuje – z politikov

Humor chýba v politike, to však neznamená, že celá spoločnosť sa mení na suchársku alebo že Slováci trpia akútnym nedostatkom vitamínu H.

„Stalo sa len to, že politika sa odcudzila od života a problémov bežných ľudí, čo potvrdili už aj viaceré sociologické výskumy,“ komentuje Bunčák. Inými slovami: politické strany žijú vo vlastnom svete a prestali čerpať zo stále sa obnovujúcej studnice ľudového humoru.

Darí sa aj ľudovému politickému vtipu, o čom svedčí už 20. ročník humoristického časopisu Kocúrkovo. „Stačí silný podnet, napríklad nástenkový tender alebo zabudnutá výbušnina na popradskom letisku a nasleduje spŕška vtipov zo všetkých kútov Slovenska,“ hovorí vydavateľ Milan Stano. Uveďme tu aspoň jeden za všetky: „Hlúpy Jano, povedz nejaký vtip. – Máme múdru vládu.“

Tvorcovia nových „protištátnych“ vtipov sa už väčšinou neschovávajú v anonymite, ako kedysi. A údajne nemusia ani veľmi vymýšľať. „Naši politici sa zosmiešňujú sami svojimi výrokmi,“ dodáva dôchodkyňa Zuzana Fričová, autorka vtipov z Lučenca. Pred rokmi prežila ťažkú autonehodu a 21 dní sa nachádzala v kóme. Odvtedy jej vraj humor pomáha prekonávať všetky ťažkosti.

Fričová však s obavami pozoruje iný nepríjemný jav. Agresívne, vulgárne či xenofóbne „vtipkovanie“ niektorých politikov – nezriedka na hrane zákona – sa prenáša dole, zasahuje najmä deti a tínedžerov. Ak si to môžu dovoliť páni poslanci a, dokonca, pred kamerami – prečo si má dávať servítku pred ústa bežný smrteľník?

Keď vtipkujú slovenskí politici

  • Mal by byť ticho a užívať si slobodu (Robert Fico o Ivanovi Miklošovi, 2008)
  • Malý krpatý Dzurinda ma urazil, keď povedal na kameru, že som výpalník. (Ján Slota, 2007)
  • Boli Dzurinda, Fico a Mečiar na záchode. Obaja hovoria: pán Mečiar, prečo sa otáčate, snáď sa nehanbíte? Veď aj my sme chlapi. Mečiar hovorí: Ja viem, že ste chlapi, ani sa nehanbím. Ale o vás je známe, že keď vidíte na Slovensku niečo väčšie, Fico to chce znárodniť a Dzurinda predať na západ. (Vladimír Mečiar, 2006)
  • Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko, ako vy teraz hovoríte. (Robert Fico k informácii, že Mečiar zaplatil za Elektru 41 miliónov korún, 2002)
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Passion farebné gerbery

Passion farebné gerbery

29,99
Perla farebné ruže srdiečka

Perla farebné ruže srdiečka

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk