„Slovenskú republiku a Ruskú federáciu spájajú spoločné spomienky na obete vojny a spoločný boj proti silám, ktoré ju rozpútali. Aj naďalej budú robiť všetko preto, aby nedošlo k oživeniu starých alebo vzniku nových foriem nacionalistických ideológií a nevraživostí a taktiež snaha bagatelizovať vinu nacistov a ich stúpencov,“ píše sa vo vyhlásení.
Obaja prezidenti sa zhodli na tom, že dejiny by mali interpretovať historici. „K otvorenej diskusii na tieto témy by mohla prispieť debata v akademickom prostredí, okrem iného aj v rámci slovensko-ruskej komisie historikov,“ uviedli.
Téma: Mal Medvedev v Bratislave spomenúť aj august 1968?
Gašparovič ani Medvedev nespomenuli okupáciu Československa spred viac ako 40 rokov, počas ktorej zomrela viac ako stovka ľudí. Udalosti z roku 1968 však Rusko odsúdilo už v bilaterálnej zmluve so Slovenskom o priateľských vzťahoch a spolupráci, ktorú krajiny uzavreli po rozpade Československa.
Prezidenti tiež potvrdili záujem bojovať napríklad proti medzinárodnému terorizmu, cezhraničnej kriminality či šíreniu zbraní hromadného ničenia. Práve podpis zmluvy o znížení počtu jadrových zbraní bude dominovať stretnutiu ruského prezidenta s americkým kolegom Barackom Obamom vo štvrtok v Prahe.
Slovensko podpísalo s Ruskom viacero zmlúv
Slovensko s Ruskom podpísalo niekoľko zmlúv, ktoré sa týkajú napríklad spolupráce vo vojenskej oblasti, boji proti obchodovaniu s omamnými látkami či úprave postupu pri vrátení nelegálnych migrantov.
Dohoda o vzájomnej ochrane práv na výsledky duševnej činnosti podľa denníka Pravda zvýhodní ruských výrobcov vojenskej techniky, pretože slovenské firmy vraj budú na všetky modernizácie ruskej techniky potrebovať súhlas z Ruska. Ministerstvo obrany to však odmietlo. „Dohoda sa vzťahuje na práva chránené právnym poriadkom štátu, ktorému patria. Táto ochrana spočíva aj v tom, že s nimi nemôže druhý subjekt svojvoľne disponovať,“ povedal hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela.
„Ak niektorá zo zmluvných strán alebo jej oprávnená organizácia prijme rozhodnutie o modernizácii produkcie na vojenské účely; aj pre tretie štáty, (…) ich použitie musí odsúhlasiť druhá zmluvná strana a jej oprávnená organizácia,“ uvádza jeden z článkov zmluvy, ktorú slovenská vláda odobrila ešte minulý týždeň.
Znamená to výhodnejšie postavenie ruskej strany, pričom ďalšie štáty na podobné ustanovenie v dohodách s Moskvou údajne nepristúpili. „Dohoda nezakladá žiadne obmedzenia, keďže okrem zmluvných strán nezakladá práva alebo povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám,“ reagoval Gemela. „Identický text, aj napriek niektorým medializovaným tvrdeniam, má vo svojej dohode s Ruskou federáciou z 27. apríla 2007 zahrnutý aj Česká republika,“ dodal.
Foto: Reuters
Ďalšie zmluvy s ruskými partnermi podpísal minister vnútra Robert Kaliňák. Jedna upraví spoluprácu v boji proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami. „Zahŕňa napríklad výmenu informácií a pracovných skúseností, poskytovanie materiálno-technickej a konzultačnej pomoci,“ povedala Lucia Garajová z kancelárie ministra vnútra.
Ďalšou dohodou je protokol o vykonávaní readmisnej dohody medzi Európskou úniou a Ruskom, ktorá platí od júna 2007. Z protokolu vyplýva určenie hraničných priechodov na účely prijatia nelegálnych migrantov. Upraví tiež postup oboch štátov pri vypočutí osoby, ktorá sa má vrátiť na územie štátu, z ktorého prišla.
Spoločné vyhlásenie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča a ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva k ukončeniu druhej svetovej vojny
//V čase blížiaceho sa 65. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe, ktorá sa stala najväčšou tragédiou v histórii ľudstva, vzdáva Slovenská republika a Ruská federácia hold pamiatke mnohých miliónov obetí.
Hlavy oboch štátov vyzdvihujú zásadný prínos národov ZSSR, ktoré znášali hlavné bremeno 2. svetovej vojny, na oslobodení Európy od nacizmu. S úctou a vďakou si pripomínajú pamiatku členov protihitlerovskej koalície, odbojového hnutia, partizánov, antifašistov a všetkých tých, ktorí sa aj za cenu vlastného života statočne postavili na odpor agresii a teroru.
Na Slovensku neupadne do zabudnutia pomoc Červenej armády Slovenskému národnému povstaniu a spoločný boj proti okupantom, ktoré upevnili tradičné priateľské vzťahy našich národov.
Ruská federácia je vďačná Slovenskej republike za to, že na svojom území zabezpečuje dôstojnú údržbu a starostlivosť o ruské vojenské cintoríny. Obe strany vyhlasujú, že budú aj naďalej starostlivo chrániť pomníky tým, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali proti nacizmu.
Slovenskú republiku a Ruskú federáciu spájajú spoločné spomienky na obete vojny a spoločný boj proti silám, ktoré ju rozpútali. Aj naďalej budú robiť všetko preto, aby nedošlo k oživeniu starých alebo vzniku nových foriem nacionalistických ideológií a nevraživosti, ? taktiež snáh bagatelizovať vinu nacistov a ich stúpencov.
Slovenská republika a Ruská federácia vychádzajú z toho, že objektívny vzťah k histórii a jej rešpektovanie je meradlom zodpovedných a civilizovaných medzištátnych vzťahov v rámci celej Európy zameraných na vzájomné porozumenie a spoluprácu. Súhlasia s tým, že základným princípom modernej interpretácie dejinných udalostí by mala byť snaha historikov o čo najobjektívnejší výklad historických faktov. K otvorenej diskusii na tieto témy by mohla prispieť debata v akademickom prostredí, okrem iného aj v rámci Slovensko-ruskej komisie historikov. Strany očakávajú, že sa s takýmto vnímaním stotožnia všetci tí, ktorí sú ochotní pracovať na vytváraní bezpečného a stabilného sveta, kde nemá miesto xenofóbia, rasizmus a diskriminácia v akejkoľvek podobe.
Slovenská republika a Ruská federácia potvrdzujú spoločný zámer aj naďalej sa intenzívne podieľať na budovaní mierovej a prosperujúcej Európy, ktorej základom je dodržiavanie medzinárodného práva a princípov slobodného a demokratického rozvoja štátov, ako aj rešpektovanie neodňateľných občianskych práv, slobôd a dôstojnosti. Obe krajiny vyhlasujú, že sú na základe spoločných záujmov, vzájomnej úcty a prospechu odhodlané úzko spolupracovať a hľadať spoločne s ostatnými štátmi riešenia pre také hrozby a výzvy 21. storočia, ako je medzinárodný terorizmus, cezhraničná kriminalita, šírenie zbraní hromadného ničenia, energetická bezpečnosť a klimatické zmeny.
Hlavy oboch štátov potvrdzujú, že princípy priateľstva, vzájomnej dôvery, otvorenosti, všestrannej spolupráce a partnerstva tvoria základ moderných slovensko-ruských vzťahov. Strany chcú aktívne podporovať široké uplatňovanie týchto princípov v celoeurópskej a medzinárodnej praxi a vidia v nich účinnú prevenciu tragédií minulosti a záruku vytvorenia priaznivej budúcnosti pre ľudský život a ďalší rozvoj ľudskej civilizácie.//
Prezident Slovenskej republiky
Ivan Gašparovič
Prezident Ruskej federácie
Dmitrij A. Medvedev
