„Určite treba pogratulovať prezidentovi Medvedevovi k výsledkom, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť, ale výsledky, ktoré sa podarilo dosiahnuť vláde Slovenskej republiky, sú pre mňa hlbokým sklamaním a rozčarovaním,“ hovorí Milan Ježovica z SDKÚ, bývalý poradca expremiéra Mikuláša Dzurindu.
Servilnosť vyčítali Ficovej vláde aj SMK a KDH. Najvýraznejšie sa prejavila vo vyhlásení prezidentov k spoločným dejinám, kde sa okrem oslobodenia v roku 1945 iná udalosť nespomína. Všetko ostatné odkázali prezidenti na skúmanie historikom. Podľa predsedu KDH Jána Figeľa Slovensko malo do vyhlásenia presadiť aj zmienku o násilných deportáciách občanov po roku 1946, o vojenskej invázii v auguste 1968 a následnej okupácii Československa.
Sovietska armáda oslobodila Slovensko, ale rovnako zaútočila na Poľsko a vyhladila mu inteligenciu, pripomína Káčer. Práve v čase podpisu spoločného vyhlásenia slovenského a ruského prezidenta sa v poľskej Katyni poklonil obetiam Sovietmi zavraždených dôstojníkov a inteligencie ruský premiér Vladimir Putin.
Medvedevova návšteva v Bratislave žiaden podobný rešpekt k obetiam Moskvy nenaznačila. Podľa politológa Miroslava Kusého aj ignorovaním dejín v prezidentskom vyhlásení ukázala, že pre Moskvu sme zanedbateľní a naše problémy považuje za marginálne.
„Potrebovali by sme od Ruska jasné gestá, že nie je krajinou, ktorá vyznáva hodnoty Sovietskeho zväzu, ktorá sa hlási k politickej kontinuite Sovietskeho zväzu, lebo moderná Európa zažila dva veľmi zlé režimy. Jedným z nich bol fašizmus a druhým bol stalinistický komunizmus. Obidva boli rovnako zlé a netvárme sa dnes, že neboli. Ak Rusi majú problém povedať, že komunizmus stalinistického typu a studená vojna bolo niečo zlé, potom sa nemôžu čudovať, že existuje stále istá úroveň rusofóbie,“ povedal bývalý veľvyslanec v USA Rastislav Káčer.