Eurofondy nepomohli tam, kde bolo treba

21.04.2010 10:48
avizko, peniaze, darček, euro, krabica
Ilustračné foto. Autor:

Pýchou tejto vlády malo byť využitie eurofondov. Vďaka nim chcela znížiť rozdiely v regiónoch, podporiť zamestnanosť či pomôcť k začleneniu Rómov. Po štyroch rokoch vládnutia sa situácia rómskej menšiny nezmenila a chudobné regióny zostali chudobnými. Únia na rozvoj regiónov na roky 2007 až 2013 pre Slovensko vyčlenila historicky najviac peňazí - 11,4 miliardy eur. Od roku 2011 sa táto suma dokonca ešte zvýši o 138 miliónov eur. Toľko peňazí na regionálnu politiku už Slovensko nikdy nedostane.

Súčasná vláda podľa analytika Dušana Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika nenastavila pravidlá rozdeľovania eurofondov tak, aby z nich profitovali najzaostalejšie regióny s najvyššou nezamestnanosťou. „Hlavným cieľom politikov sa stala snaha za každú cenu eurofondy vyčerpať. O smerovaní eurofondov na Slovensku sa rozhoduje korupčne, dôležitejší ukazovateľ je stranícka príslušnosť starostu či primátora a nie miera nezamestnanosti danej obce či mesta,“ povedal Sloboda, ktorý je autorom analýzy smerovania eurofondov do jednotlivých krajov.

Najviac z eurofondov schválených za Ficovej vlády dostal Žilinský kraj. „Tento kraj má podpriemernú nezamestnanosť a ani jeden z jeho okresov nepatrí do prvej dvadsiatky okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti,“ podotkol Sloboda. Žilinský kraj získal viac než Prešovský a Košický kraj spolu. Pričom nezamestnanosť v týchto dvoch krajoch presahuje 17 percent a dvanásť z dvadsiatich okresov s najvyššou nezamestnanosťou sa nachádza práve v týchto dvoch krajoch. Žilina a jej okolie je baštou koaličnej SNS, županom v tomto kraji je Juraj Blanár zo Smeru.

Lýdia Vaškovičová, hovorkyňa ministerstva výstavby, ktoré nad eurofondmi dozoruje, povedala, že korupcia či netransparentnosť pri výbere žiadateľov nie je možná, lebo postup upravuje zákon a tiež predpisy únie.

Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku pri Európskej komisii nedávno Slovensko vyzvalo, aby urýchlene zlepšilo kvalitu vyberania projektov. O praktikách pri rozdeľovaní eurofondov svedčia aj vyjadrenia koaličného partnera Vladimíra Mečiara (HZDS). Ten obvinil nominantov SNS, že za sprostredkovanie dotácií z ministerstiev životného prostredia a výstavby berú provízie vo výške 15 až 30 percent.

Príklady pochybného rozdelenia eurofondov sa nájdu na každom ministerstve. Počas ministrovania Igora Štefanova (SNS) na ministerstve výstavby v tendroch na opravy škôl uspeli firmy blízke koalícii. Ministerstvo vtedy na opravy vyčlenilo asi 165 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva zase vlani štyrom nemocniciam, ktoré prešli výberovým konaním, prikleplo 60 miliónov eur. Týmto nemocniciam šéfovali členovia Smeru, ich príbuzní či bývalí obchodní partneri. Ctibor Košťál, výkonný riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, odhaduje, že z európskych fondov sa cez rôzne formy korupcie stráca 10 až 15 percent.

Slovensko ešte nevyčerpalo všetky peniaze určené na rok 2007. V apríli bolo podľa Lýdie Vaškovičovej vyčerpaných viac ako 77 percent, do konca roka treba ešte zazmluvniť okolo 88 miliónov eur, ináč Slovensko o ne príde. „Existuje reálny predpoklad úspešného vyčerpania týchto prostriedkov,“ dodala Vaškovičová.

Roman Havlíček z mimovládnej organizácie Priatelia Zeme – Cepa upozorňuje, že problém môže nastať vo chvíli, keď sa priblíži konečný termín, do ktorého treba podpísať zmluvy na projekty. „Vtedy hrozí, že v snahe minúť peniaze sa budú financovať aj úplné nezmysly a peniaze sa takpovediac vyhodia von oknom,“ dodal Havlíček.

V sociálnej oblasti to nevyšlo

Viac ako 11 miliónov eur sa zbytočne investovalo do ôsmich sociálnych podnikov. Podniky, ktoré mali vďaka eurofondom vyriešiť dlhodobú nezamestnanosť, nezabrali. Ich existenciu spochybnili audítori Európskej komisie, ktorí odporúčajú Bruselu, aby peniaze nepreplatil. Podniky totiž robili biznis rovnako ako súkromné firmy, čo podľa pravidiel únie nemohli.

Vo dvoch z nich podľa kontrolórov došlo navyše k podvodom a ku klientelizmu. Sociálne podniky mali pôvodne zamestnať tisíce ľudí, podľa štatistík Ústredia práce tu však prácu našlo len niečo vyše tristo ľudí. Ministerka práce Viera Tomanová chce podniky zachrániť. Odporučila im, aby sa zamerali na iné činnosti. Dvom z ôsmich už vypovedala zmluvu.

Dopredu sa napriek peniazom z únie nepohlo ani riešenie rómskej problematiky. „Dokonca začali zanikať veci, ktoré boli v zákonoch nastavené,“ hovorí riaditeľ Amnesty International Branislav Tichý. V posledných rokoch sa utlmuje činnosť rómskych asistentov v školách, zdravotných či sociálnych asistentov. Koncom marca výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie kritizoval Slovensko za to, že rómske deti sú stále umiestňované do špeciálnych škôl.

Podľa výskumov len tri percentá rómskych žiakov dosiahli stredoškolské vzdelanie, pomer detí v špeciálnych školách pre mentálne postihnutých tvorí až 60 percent. „Týmto sa vytvára ďalšia generácia Rómov, ktorá bude znevýhodnená na trhu práce a bude rozširovať rady chudoby,“ dodal Tichý. Táto vláda začala pripravovať projekt internátnych škôl. Podľa Tichého internátne školy ešte viac prehĺbia segregáciu Rómov.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku