Návrh ministerstva vzbudil vlnu odporu nielen medzi ochrancami a aktivistami, ale aj medzi vedcami. „Proti tomuto návrhu sa postavil Botanický ústav Slovenskej akadémie vied, neskôr celá Slovenská akadémia vied, 164 odborníkov z oblasti lesníctva a ochrany prírody, z Ústavu vysokohorského lesa zo Žiliny, dokonca odborári a mnohí miestni starostovia obcí,“ uviedol Smatana.
Podľa neho je najväčším problémom navrhnutej zonácie z hľadiska ochranárov to, že 8 800 hektárov územia z bezzásahovej zóny sa má preklasifikovať do zóny cestovného ruchu. „V podstate ide o uvoľnenie predaja štátnych pozemkov, ktoré boli doteraz blokované tým, že boli vo vysokých stupňoch ochrany,“ vysvetlil Smatana.
Stanovať do Bratislavy prichádzajú ľudia z celého Slovenska
Podľa neho prichádzajú protest podporiť ľudia z celého Slovenska. Keď bude na námestí málo priestoru pre stany, majú povolené rozšíriť svoj kemp aj smerom na Poštovú ulicu. „Vytláčajú nás z Tatier, vytláčajú prírodu, zvieratá z Tatier, tak my musíme prichádzať do Bratislavy sa ukázať, že nám na Tatrách záleží,“ skonštatoval Smatana.
„Naša hlavná námietka je, že pri príprave zonácie neprebehla žiadna spoločenská diskusia, čo spôsobilo to, že všetky záujmové skupiny sú nespokojné,“ povedal na Námestí SNP náčelník Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK. Dodal, že hromadnú pripomienku, ktorú k návrhu zonácie ochranári podali, podpísalo za pár dní 12-tisíc občanov. „Bežne pripomienky podpisuje 500, 600 ľudí. To znamená, že téma veľmi rezonuje v spoločnosti a politici, ktorí sú pri moci a túto zonáciu pretláčajú, úplne ignorujú želania občanov, čo sa ukázalo pri rozporovom konaní hromadnej pripomienky, kde prebehlo prvé aj druhé kolo,“ povedal Lukáč.
Podľa neho na rozporovom konaní ministerstvo životného prostredia nebolo schopné predložiť žiadny zoznam odborníkov, ktorí zonáciu pripravovali. „Za niekoľko týždňov neboli schopní oficiálne predložiť štúdiu, ktorá by dokazovala, že tá ich zonácia, tak ako je pripravená, je vedecky podložená. My máme dokumenty, ktoré dokazujú, že ani Štátne lesy TANAP-u ani Správa TANAP-u nedisponujú vedeckými argumentmi, ktoré by zdôvodňovali rozsah tejto zonácie tak, ako je predkladaná. Stoja za nami stovky vedcov a za nimi nestojí jeden jediný,“ povedal Lukáč.
Ak aktivisti neuspejú, plánujú byť aj „neposlušní v rámci zákona“
Lukáč očakáva, že na občianskom proteste, ktorý bude trvať aj v sobotu, sa zúčastní okolo 800 ľudí. Na námestí sa predstavia umelci, ktorí podporujú ochrancov prírody. V piatok sa ešte chystá premietanie filmu Znovuzrodenie lesa, prezentácie, workshopy, výstavy. V sobotu by mali vystúpiť pozvaní hostia, ktorí sa pridali k protestu proti návrhu zonácie z dielne ministerstva životného prostredia. Lukáč uviedol, že ak ministerstvo nezmení svoj zámer, aktivisti budú pokračovať v proteste. „Sme pripravení aj na iné formy protestu. Volá sa to občianska neposlušnosť. Budeme neposlušní v rámci zákona,“ dodal.
Enviromentálne mimovládne organizácie zorganizovali na svojej stránke http://www.ekoforum.sk/ petíciu adresovanú slovenskej vláde, ktorú nazvali Zabráňme zničeniu najstaršieho slovenského národného parku. Do piatkového popoludnia nazbierali vyše 18 400 podpisov.
Ochrana Tatier prilákala do stanového mestečka v centre Bratislavy aj Viliama zo Sniny. „O chvíľu budeme môcť v národných parkoch stanovať len na takej dlažbe ako tu v meste,“ poznamenal. Stan si rozložil priamo pod Pamätníkom SNP, obývať ho bude aj so svojim päťročným synom. „V lese už so mnou spal, v meste nie, tak uvidíme, čo to dá,“ dodal.
Ďalší obyvateľ stanového tábora prišiel z gemerskej obce Vrbovce, na námestie doviezol vlastnoručne vyrezanú, vyše dvojmetrovú sochu goralského pastiera. „Pastieri museli prírodu chrániť, aby mohli pásť stáda. Aj politika by mala smerovať k ochrane prírody,“ zdôvodnil prítomnosť dubovej plastiky ľudový sochár Dušan. Súčasťou protestu je premietanie filmov, koncerty či ohňová šou.
Návrh novej zonácie Tatier počíta s rozdelením územia TANAP-u na štyri základné zóny. Rizikom je údajne podzóna Cr s plánovanou rozlohou 1500 hektárov, na ktorú by sa nemali vzťahovať všetky obmedzenia platné pre tretí stupeň ochrany.
Tatranský národný park sa rozprestiera na ploche viac ako 74 000 hektárov. Súčasťou TANAP-u je aj najvyšší slovenský vrch Gerlachovský štít s výškou 2655 metrov.
