„Urobím všetko preto, aby sme zle prijatou normou nekomplikovali výkon štátnej správy. Som presvedčený, že cieľom zonácie je zvýšiť ochranu prírody, nie prispieť k jej devastácii,“ vyhlásil po stretnutí minister.
Súhlasíte s ďalšou výstavbou v chránených oblastiach Tatier?
Vedci stretnutie označili za formálne a nekonkrétne. „Stretnutie sa nieslo v duchu, aby boli spokojní aj vedci, ale aj starostovia dotknutých obcí. Také politické ťahy,“ zhodnotil výsledky Jozef Šíbik z Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Medveď odmietol odborníkom povedať, či prijme ich zásadné pripomienky k návrhu zonácie. „Po predložených analýzach je už dnes zrejmé, že nastáva posun oproti pôvodnému návrhu a zonačná komisia prehodnotila územia vyčlenené na socio-ekonomické aktivity a časť územia presunula do vyššieho stupňa ochrany,“ vyhlásil Medveď. Ktoré to sú, však už nekonkretizoval. Vyhol sa aj odpovedi na otázku, či vláda neprehodnotí termín prijatia zonácie.
Šíbik, ale aj ďalší ochranári si myslia, že minister neurobí v navrhovanej zonácii žiadne radikálne zmeny, ktoré by viedli k tomu, aby v TANAP-e profitovala ochrana prírody. „Nič konkrétne sa nedosiahlo. Vyzerá to tak, akoby to vláda chcela stihnúť do volieb,“ hovorí ekológ Erik Baláž. Minister Medveď tvrdí, že pri predkladaní materiálu na rokovanie vlády bude mať zonácia TANAP-u podobu vedeckého konsenzu. Kedy budú vedci znovu rokovať s ministrom, nie je známe.
Návrh zonácie, ktorú pripravil ekologický rezort, vyberá tisíce hektárov lesa v rezerváciách a znižuje ich ochranu. Na týchto územiach by sa mali rozširovať zjazdovky či ťažiť drevo. Ďalšie stovky hektárov rezort zase uvoľňuje na výstavbu chát a penziónov. Hektáre lesa by sa mali uvoľniť z rezervácií na Štrbskom plese, Solisku, Ždiari či v Spálenom žľabe, v budúcnosti by mali poslúžiť na rozšírenie zjazdoviek či výstavbu nových lanoviek. Po novom by mal byť park rozdelený na zóny A, B, C, Cr a D, ktoré sa líšia stupňom ochrany. V zóne A bude platiť najprísnejší stupeň ochrany, v zóne D už bude možné stavať penzióny.
Proti zonácii zorganizovali ochranári petíciu, pod ktorú sa podpísalo už viac ako 11-tisíc ľudí. K ochranárom sa pridali aj vedci zo Slovenskej akadémie vied či z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.