Kráľ je však optimista a verí, že počas letnej sezóny sa Štrbské pleso naplní vodou. Nevylúčil však ani možnosť ďalšieho poklesu hladiny. „Toto nepredpokladám. Ak by sa tak stalo, tak by to dokumentovalo len jedinú vec, a to je narušenie morény pri stavebných aktivitách pri oprave liečebného domu Hviezdoslav,“ povedal Pavol Kráľ. Na narušenie morény Štrbského plesa stavebnými aktivitami na jeho južnom brehu upozorňovali podľa Kráľa odborníci už pred 50 rokmi.
Presná príčina úbytku vody a pokles hladiny Štrbského plesa sa podľa Kráľa nedá určiť. „Faktorov je príliš mnoho, aby sa dal označiť prstom konkrétny vinník,“ povedal Kráľ. Vplyv na Štrbské pleso má určite počasie, vzhľadom na nedostatok zrážok. Významný vplyv na výšku vodnej hladiny majú podľa Kráľa spodné priesaky, ale aj odtok priamo pod hladinou Štrbského plesa. Tieto hodnoty sa však nedajú odmerať. Jedinou merateľnou hodnotou je odber vody na zasnežovanie zjazdoviek.
Prevádzkovateľ strediska na Štrbskom Plese má povolené odobrať len približne do výšky desiatich centimetrov vodnej hladiny. V súčasnosti je hladina Štrbského plesa nižšie asi o 90 centimetrov v porovnaní s tým, kde bola pred rokom.
Pokles hladiny Štrbského plesa je pre ochranárov novou situáciou. „Budeme monitorovať ako sa zachová Štrbské pleso a budeme dúfať, že prídu intenzívnejšie zrážky, ktoré naplnia Štrbské pleso do stavu, na ktorý sme zvyknutí,“ povedal Kráľ. Štrbské pleso nie je jediným, ktorého hladina kolíše. Ako príklad uviedol Pavol Kráľ Capie pleso v Mlynickej doline a je ďaleko od ľudských aktivít, ktoré by mohli mať priamy vplyv na pokles hladiny. Hladina Capieho plesa klesla pred dvoma rokmi až o dva metre oproti dlhodobým pozorovaniam.