Rómov na Slovensku pribudne, nestanú sa však väčšinou

O pätnásť rokov by Rómovia na Slovensku mali tvoriť asi desatinu populácie štátu. Kým podľa odhadov demografov je ich dnes asi 430-tisíc, prognózy do roku 2025 hovoria už o čísle 530- až 550-tisíc.

11.05.2010 07:22
župné voľby, 2. kolo Foto:
Ilustračné foto
debata (144)

„Rómske obyvateľstvo sa však u nás určite nestane väčšinovým,“ tvrdí Boris Vaňo z Výskumného demografického centra Infostat.

Reálne by to podľa neho nebolo ani vtedy, keby sa pôrodnosť rómskeho etnika udržala na terajšej vysokej úrovni. „Už dnes je však nižšia ako pred desiatimi rokmi,“ argumentuje. Predpokladá, že Rómovia postupne od väčšinového obyvateľstva prevezmú aj reprodukčné správanie.

Vaňo pripomína, že efekt zvýšenej pôrodnosti prináša najmä vylúčenie do osád. Krivku pôrodnosti podľa odborníka skôr či neskôr „stlačí“ ich integrácia do spoločnosti. Urýchlila by ju najmä podpora vzdelanosti. Príležitosti študovať, cestovať, kariérne stúpať by zákonite potlačili model rodenia množstva detí v mladom veku. „Politici by však v tejto oblasti mali konečne ponúknuť aj iné ako len teoretické či extrémne riešenia,“ myslí si.

Demograf Branislav Šprocha odlišuje tri skupiny slovenských Rómov. Integrovaní, ktorí sa úspešne včlenili medzi nerómske obyvateľstvo a štatisticky majú 2 až 2,5 dieťaťa na ženu. Druhou sú takzvaní separovaní Rómovia žijúci napríklad na jednej ulici v rámci obce – ich intenzita plodnosti je asi 3 až 3,5 potomka. Do tretej, najproblémovejšej, patria obyvatelia osád, kde sa jednej žene zväčša narodí až 5 a viac detí. „Aj v tejto skupine však možno predpokladať zavŕšenie demografickej revolúcie a následný pokles pôrodnosti,“ myslí si odborník.

Na častú xenofóbnu otázku „Kto raz bude pracovať na neprispôsobivých Rómov v osadách?“ ponúka Šprocha opačný pohľad. „Kto vôbec bude na Slovensku pracovať, keď jeho obyvateľov ubúda a navyše starnú?“ A poukazuje na obrovský potenciál pracovnej sily, ktorú by mohli títo Rómovia predstavovať. Zatiaľ však osady produkujú len generácie nezamestnateľných osôb.

Slovensko je v rámci Európy krajinou s najväčším percentom rómskej menšiny k celkovému počtu obyvateľov. K rómskej národnosti sa ich však hlási len 90-tisíc. Keďže súčasná legislatíva nedovoľuje robiť sčítania ľudu na etnickom princípe, presný počet slovenských Rómov nemožno vyčísliť. Za socializmu to však možné bolo, posledný spracovaný údaj z roku 1980 hovoril o 200-tisícovom rómskom etniku.

Problémy s Rómami podobné slovenským poznajú aj v Rumunsku či Maďarsku, v menšej miere však tiež v západnej Európe. „S desaťpercentným podielom by si však ťažko poradili aj v najvyspelejších krajinách,“ mieni Vaňo.

Kto sú Rómovia?

  • najdokázanejšou je hypotéza, že pradomovinou Rómov bola India (rómčina má korene v sanskrite)
  • charakterizoval ich kočovný spôsob života, postupne sa rozptýlili do sveta, okolo roku 1300 sa usadzovali v juhovýchodnej Európe (Grécko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko), od roku 1400 v západnej Európe (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Španielsko), no dnes žijú aj severnej Afrike, na Blízkom východe, v USA, Kanade či Južnej Amerike
  • ich počet sa odhaduje na 5 až 10 miliónov, viac ako polovica ich žije vo východnej Európe (Slovensko, Maďarsko, Rumunsko)
  • keď v roku 1958 schválili v Československu zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb, väčšina tunajších Rómov už beztak bola usídlená
  • slovo „Cigán“, na ktoré sa historicky navŕšil nános negatívnych významov, rómčina vôbec nepozná
  • asi najpodstatnejšou črtou rómskej mentality je odolnosť voči asimilačným vplyvom väčšinovej spoločnosti, prijímajú síce jej jazyk či náboženstvo a využívajú technické či sociálne vymoženosti doby, zostávajú však svojskí a ich životný štýl po generácie odoláva zmenám
144 debata chyba