Skúsenosť zo zahraničia je pre osobný rast a hľadanie zamestnania kľúčová, no ako ukázal prieskum Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry a spoločnosti GfK, na žiadnom študijnom pobyte v zahraničí nebolo až 90 percent slovenských študentov.
Jedným z hlavných dôvodov sú peniaze. Únia podporuje študentov, ktorí idú na jeden zo študijných programov podporovaných úniou, sumou okolo 300 eur na mesiac, náklady sú však okolo 800 eur. „Robíme, čo sa dá, ale peniaze máme pevne stanovené. Keby sme zvýšili grant na študenta, tak vycestuje ešte menej ľudí. Peniaze z EÚ nemajú pokryť všetky náklady,“ hovorí Barbora Böhmerová zo Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC). Agentúra má na starosti najväčší výmenný program únie Erasmus.
Podľa hĺbkového prieskumu nemeckého ministerstva školstva Eurostudent sa až dve tretiny slovenských vysokoškolákov boja, že prechodné štúdium v zahraničí by finančne neutiahli. Rovnako sú na tom aj Česi. Viac sa už nedostatku peňazí boja iba Estónci.
Najaktívnejší sú študenti z Univerzity Komenského v Bratislave a z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Najmenej chodia do zahraničia poslucháči Technickej univerzity vo Zvolene, Katolíckej univerzity v Ružomberku a z Trnavskej univerzity.
„Treba zlepšiť informovanosť študentov. Ja som sa napríklad dozvedel o možnosti vycestovať iba náhodou. Na chodbe školy z rečí spolužiakov,“ hovorí absolvent Filozofickej fakulty UK Matúš Černický, ktorý strávil jeden semester v Litve. Jeho slová potvrdzuje aj prieskum Eurostudent. Až 65 percent slovenských študentov si myslí, že podpora domácej krajiny pri vycestovaní je zlá.
Podľa Černického je ďalšou prekážkou slabé sebavedomie v ovládaní cudzieho jazyka. „Vôbec sa nemusia báť. Mal som kolegu z Nemecka, ktorý po anglicky nevedel ani zaťať, ale postupne sa zlepšoval. Cieľom zahraničných pobytov nie je šikanovať študenta za zlú angličtinu, ale poskytnúť iný pohľad na štúdium a odbornú problematiku.“ Zahraničnú skúsenosť každému odporúča. „Čo môže byť lepšie, ako keď vám niekto platí za to, že chodíte do školy?“
Vzhľadom na to, že bol v „lacnej“ krajine, grant mu pokryl takmer všetky náklady. Trochu iné skúsenosti má Jana Jancová z Považskej Bystrice. Ako študentka psychológie strávila rok v Portugalsku. „Niečo som mala našetrené z letnej brigády a neskôr mi pomáhala mama. Pri grante 330 eur a nájomnom 200 eur mi na míňanie veľa nezostalo,“ hovorí.
Výhodu pri zahraničných pobytoch majú práve študenti, ktorí sa vyberú skôr na východ Európy, kde sú nižšie náklady. Černický platil za internát zhruba 70 eur, no napríklad v Holandsku je bežná suma okolo 350 eur pri veľmi podobnom štipendiu.
Študentov však neodrádzajú len peniaze. „Ľudia nejdú do zahraničia skôr pre vlastnú lenivosť, lebo sa im nechce vybavovať toľko papierovačiek,“ tvrdí Jancová. „A v neposlednom rade je to aj pre partnerov, je to tvrdá skúška pre vzťah,“ dodáva. Prieskum Eurostudent jej dáva za pravdu. Slovensko a Česko majú podľa neho najväčší podiel zadaných študentov v Európe – partnera tu má 35 respektíve 47 percent vysokoškolákov. Na opačnom konci rebríčka sú Taliani a Portugalci. Z tamojších študentov nemá partnera až 93 percent.