Prídu po voľbách vojaci a policajti o vysoké dôchodky?

Aj keď sa o tom zatiaľ nahlas nehovorí, kalkulácie bežia v plnom prúde. Vysoké dôchodky vojakov a policajtov, na ktoré majú nárok už aj štyridsiatnici, vyťahujú z rozpočtov ozbrojených zložiek každý rok desiatky miliónov eur, preto silnejú tlaky na ich úpravu. Ministerstvá vnútra aj obrany pred voľbami síce akékoľvek zmeny odmietajú, je však pravdepodobné, že po voľbách postoj zmenia.

15.05.2010 08:08
slovenský vojak, slovenskí vojaci Foto:
Prílušníci ozbrojených zložiek dnes majú nárok na penziu už po pätnástich odslúžených rokoch.
debata (334)

Okrem ekonómov, podľa ktorých sú výhody ozbrojených zložiek v porovnaní s civilným sektorom neoprávnené, aj niektorí koaliční politici naznačovali, že si vedia predstaviť výrazné finančné úspory práve v tejto oblasti.

Príslušníci ozbrojených zložiek dnes majú nárok na penziu už po pätnástich odslúžených rokoch, pričom na jej výpočet platí iný vzorec ako u ostatných penzistov, ktorý im zaručuje oveľa vyššie dôchodky. Preto sa v armádnych kuloároch zvažuje nový systém, podľa ktorého by vojaci museli na priznanie penzie odslúžiť až dvadsať rokov. Navyše by nemali nárok na dôchodok hneď, ale až po dovŕšení 55 rokov.

Sociálny fond vojakov je v hlbokom mínuse, vlani ho muselo ministerstvo obrany dotovať 77 miliónmi eur. Tento rok tam dodalo ďalších 92 miliónov. Tieto peniaze potom chýbajú armáde na prevádzku a rozvoj.

„Vysoký deficit bol spôsobený profesionalizáciou armády, keď sa náhle znižovali počty zo 46-tisíc na 17-tisíc vojakov,“ vysvetľuje hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela. To znamená, že dnes sa oveľa menej vojakov skladá na dôchodky veľkej skupine vyslúžilcov. Z armády pritom pred desiatimi rokmi odišli najmä vysoké šarže, ktoré majú vysoké dôchodky.

Podľa posledných údajov sa priemerný vojenský dôchodok pohybuje do 600 eur. Výnimkou však nie sú ani penzie nad tisíc eur, najmä v prípade bývalých plukovníkov a generálov. Priemerný starobný dôchodok je na Slovensku 351 eur.

Bez radikálnych zmien v systéme sa bude diera u vojakov zmenšovať iba pomaly. „Naše prognózy z minulosti odhadovali, že to bude trvať dobrých 15 až 20 rokov,“ tvrdí bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ).

V prípade radikálnej zmeny je tu však riziko, že by spôsobila masový odchod ľudí z armády. Preto sa predpokladá, že by prípadné nové penzijné úpravy platili len pre novoprichádzajúcich vojakov. Súčasným vojakom ani vojenským penzistom by sa už nemenilo nič.

Otázne je, ako by sa v takom prípade vyriešila skupina policajtov. Tí získali vojenské výhody pri výsluhových dôchodkoch len nedávno a ich sociálny fond je zatiaľ prebytkový.

„Na zmeny v systéme je potrebná široká politická dohoda bez ohľadu na koalíciu alebo opozíciu,“ tvrdí Fedor. Zároveň si však vie predstaviť aspoň drobné úpravy. „Napríklad bývalí vojaci by nemohli pracovať v štátnej sfére, aby ich štát neplatil dvakrát,“ spresnil s tým, že takto by sa ušetrilo nemálo peňazí.

Facebook X.com 334 debata chyba Newsletter