Čoraz viac partnerov spolu žije a vychováva deti bez sobáša. Napriek tomu, že ich vzťah zväčša presne kopíruje manželský zväzok, ich práva a povinnosti sú zákonmi ošetrené oveľa slabšie. Vážne problémy môžu vzniknúť napríklad pri delení majetku. „Ak nie je závet, žijúci partner sa stáva až dedičom v tretej skupine,“ pripomína advokátka Alexandra Korbelová. Predbehnúť ho tak môže manžel či manželka, s ktorou sa zosnulý predtým nerozviedol, či jeho rodičia.
Pri voľnom partnerskom vzťahu nevzniká ani bezpodielové spoluvlastníctvo majetku, takže pri rozchode nemá jeden z partnerov nijaký nárok na majetok druhého. Ani pri hypotekárnom úvere nemôže nezosobášený partner ručiť ako manžel, ale len ako „obyčajný človek“. „Všetky právne vzťahy, ktoré manželom priamo plynú zo zákona, si musia vopred dohodnúť zmluvami,“ zdôrazňuje právnička.
Klasické manželstvo prináša aj úľavy na daniach. „Živnostník si môže manželku uvádzať ako vypomáhajúcu osobu a zvýšiť si tak odpočítateľnú položku dane,“ uvádza Korbelová.
Ďalšou kapitolou sú sociálne dávky. Ak nezosobášení partneri bývajú v spoločnej domácnosti, pri ich prideľovaní sa posudzujú spoločne, čo im celkovú sumu zníži. Ak však jeden zomrie, druhý už nezíska nárok na vdovský či vdovecký dôchodok. Podobne ani po rozchode partnerov, ktorí nežili v manželskom zväzku, nevzniká medzi nimi vyživovacia povinnosť.
„Niektoré nároky sú jednoducho podmienené istou zákonnou registráciou zväzku. Tí, čo manželmi nie sú, nárokujú si zase iné dávky,“ tvrdí hovorca ministerstva sociálnych vecí Michal Stuška. Matky bez sobášneho listu, hoci žijú a hospodária spoločne s partnerom, tak podľa neho zvyknú dlhšie čerpať materský príspevok či zneužívať ochranu vyplývajúcu zo Zákonníka práce.
Diskriminované a spoločensky zaznávané sa však cítia aj jednorodičovské rodiny, ktoré vznikli rozvodom či úmrtím druhého rodiča. A takisto homosexuálne páry, ktoré volajú po prijatí zákona o registrovanom partnerstve.
Sociologička Silvia Porubänová uznáva, že klasický manželský zväzok je najmä pre výchovu malých detí ten najlepší variant spolužitia, ale napriek tomu by podľa nej mali byť všetky typy rodín v právach rovnocenné. „Foriem rodinného spolužitia naďalej pribúda. A budú vznikať stále nové, aké si ešte ani nevieme predstaviť,“ predpovedá.
Jednoznačne definovať, čo je rodina, je preto podľa nej v súčasnosti zložité. „Ani dnes neslávime Deň rodiny, ale Deň rodín. Už názov sviatku zahŕňa rozmanitosť rodinného spolužitia,“ pripomína Porubänová.