Biománia ťahá z vreciek veľké peniaze. Nemusela by

, 29.05.2010 07:00
Kravy
Ľubomír Tomek ide proti zažitým pravidlám, jeho kravy nežijú v kravínoch, voľne si behajú po statku. Autor:

Bioobchody sú dnes už takmer povinnou súčasťou nákupných centier. Sú "in" a patria do kategórie predajní špičkovej elektroniky a najlepších módnych značiek. Ponúkajú žiadaný tovar, za ktorý je zákazník ochotný priplatiť si nemalé sumy.

Neraz niekoľkonásobné oproti rovnakým výrobkom v obyčajných potravinách. Je pestovanie bioplodín a výroba bioproduktov skutočne taká drahá? Podľa slovenských biofarmárov nie.

Chce to však kumšt. Farmár Ján Šlinský hľadal spôsob, ako pestovať lacnú, chemicky neupravovanú zeleninu, vyžiť a nestať sa pritom otrokom svojej práce dve desaťročia. Vlani sa dočkal, keď po prvýkrát predával viac ako päťdesiat druhov biozeleniny asi trom desiatkam bratislavských rodín. Vypestoval ju sám s jediným pomocníkom. Dnes o svojom projekte bude prednášať na prvej slovenskej prestížnej konferencii TEDx.

Svojským prístupom vybudoval na Slovensku malý ekologický raj aj farmár Ľubomír Tomek. Na svojom statku na Záhorí zatiaľ úspešne pestuje bioobilniny. Ešte vlani uvažoval aj o biomlieku v sklenených fľašiach, na Slovensku by však pre neho nevedel nájsť kupcu. Rovnako ako Šlinský nemá dobré skúsenosti so slovenskými obchodníkmi. Šlinský predáva iba z vlastného dvora, Tomek len Rakúšanom.

„Na Slovensku sa nedodržiavajú dohody a špekuluje sa s cenami,“ vysvetľuje Tomek, prečo predáva zatiaľ len na Západ. Šlinský nemá nič proti tomu, že kvalitnejšia biozelenina by mala byť drahšia. „Ten cenový rozdiel však neostáva v rukách farmárov, ale priekupníkov a obchodníkov a s tým už problém mám,“ tvrdí. Veľkopredajne v mestách teda budú mať ešte nejaký čas výhodu ľahšej dostupnosti.

Tajomstvo ukryté v kruhoch

Zobrať vietor z plachiet predraženým mestským obchodom však môže napríklad práve Šlinského projekt agrokruhu. Pracuje na ňom od pádu železnej opony. „Pochádzam z úplného východu republiky. Keď v družstve zrušili pestovanie zeleniny, rozhodoval som sa, či budem ďalej sám zeleninárom, alebo či budem pašovať ,cigaretle‘ z Užhorodu,“ smeje sa farmár, ktorého tvár ošľahali slnečné lúče už počas chladnej jari.

Hneď v začiatkoch si uvedomil, že pri otvorení trhu s chemicky upravovanou zeleninou ako malý súkromník nebude môcť konkurovať veľkým hráčom. Preto sa dal na ekologické pestovanie. Výsmešky agropodnikateľov počúval dve dekády, teraz sa však usmieva on. Jeho farma vyprodukuje zeleninu pre šesťdesiat rodín. Tento rok musel 440 ďalších odmietnuť.

Svetlo na konci tunela jeho bádania malo kruhový tvar. Zeleninu totiž pestuje na kruhových políčkach. Všetku fyzicky náročnú prácu na nich robí špeciálne navrhnuté kovové rameno. Mostový nosič náradia sa s minimálnou spotrebou elektriny točí okolo pevného bodu a obrobí pole do tvaru špirály. Vďaka tomuto systému dokážu dvojhektárovú farmu, ktorá zeleninou nasýti šesťdesiat ľudí, obhospodáriť dvaja ľudia.

„Je s tým však aj tak dosť práce. Od polovice marca do polovice októbra treba byť na poli štrnásť až šestnásť hodín,“ dodáva Šlinský. Svoj projekt však navrhol tak, aby farmár z predaja zeleniny zarobil plat rovný priemernej mzde. Momentálne by sa mesačný zárobok mal pohybovať okolo 650 až 680 eur. „Chcel som tiež, aby to nebola žiadna otročina, ale práca hodná 21. storočia,“ vysvetľuje farmár.

Šlinský, pôvodom od Michaloviec, žije na západe Slovenska neďaleko obce Tureň len tretí rok. Plody z agrokruhu začal ponúkať iba vlani. Pôvodne mal v úmysle predávať debničkovým štýlom, aký je typický trebárs pre Rakúsko, no je známy i v Čechách. Rodina, ktorá je odberateľom, by tak dostávala každý týždeň výber toho, čo sa na farme práve pozbieralo.

„Slovenský konzument je však veľmi konzervatívny a nezniesol by, keby si nemohol sám vybrať, čo dostane. My preto fungujeme na e-mailových objednávkach. Zákazníkom dám vedieť, čo je aktuálne v ponuke a oni si sami zvolia, po čo si prídu,“ vysvetľuje Šlinský. Na prekvapenie, ľudia sú ochotní za kvalitou pricestovať. „Niektorí berú aj pre viacerých, iní si to spoja s výletom,“ hovorí farmár.

Veľká sieť bez značky – zelenina s tvárou

Systém agrokruhu žne úspechy, a preto farmár plánuje s jeho postupným rozširovaním všade tam, kde bude záujem o ekologicky vypestovanú zeleninu. Svoje dvadsaťročné dieťa nepustí z ruky však len tak ľahko. „Každý, kto si bude chcieť založiť obdobnú farmu, si tu bude musieť odkrútiť minimálne rok. A keď mu takéto ročné štúdium nebude stačiť, tak aj viac,“ hovorí s úsmevom farmár.

Svoj nápad chce ďalej rozširovať formou franchisingu – každý záujemca si od neho bude môcť kúpiť licenciu a začať podnikať sám. „Nebudem to ponúkať pod žiadnou značkou. Ja tento predaj nazývam zelenina s tvárou. Človek si po tovar príde sám, vidí za ním konkrétneho človeka,“ hovorí farmár, ktorý má projekt prepracovaný do najmenších detailov.

„Bude to fungovať tak, že farmár dostane bezúročnú pôžičku od šesťdesiatich rodín, ktorým bude následne dodávať zeleninu, ktorú vypestuje. Splatí ju do šiestich rokov, dovtedy bude ručiť majetkom, na ktorý mu rodiny požičali. Vytvorí sa tak úplne iný vzťah predávajúci – zákazník, na aký sú ľudia zvyknutí,“ opisuje Šlinský.

Aj jemu samému by sa ťažko rozbiehalo bez finančnej injekcie. Grant však neprišiel od Európskej únie, ale z ekologického fondu japonskej automobilky. Ďalšie kruhové farmy, na ktoré sa už budú skladať odberateľské rodiny, sa črtajú u nás, ale aj v susednom Česku. U Šlinského je už tretí mesiac na školení český študent, ktorý chce agrokruh priniesť aj za rieku Moravu.

Ľahší systém obrábania podľa neho zníži aj počet nepoctivých biofarmárov. Farmár, ktorý je zaradený do oficiálneho systému biopestovateľov, má na poli kontrolu minimálne štyrikrát do roka, vážne pochybenia ho môžu pripraviť o certifikát. Napriek tomu podľa Šlinského vie skúsený pestovateľ použiť chémiu s minimálnym rizikom, že ho odhalia.

Pre neho samotného sú pred úradníckymi kontrolami dôležitejší odberatelia. „Hovorí sa, že oči aj uši môžete oklamať, chuť a čuch však neoklamete,“ uzatvára farmár, ktorý zeleninu predáva za ceny ako v hypermarketoch. „Viem, že v mestských obchodoch majú ceny aj niekoľkonásobne vyššie. My však neprerobíme, lebo keď predám z dvora, dostanem oveľa viac ako od veľkoobchodníkov a priekupníkov.“

Hospodárstvo bez stresu má pohodovú produkciu

Šlinský a Tomek sú v istom ohľade ako deň a noc. Prvý má silný východniarsky prízvuk, druhý hovorí tvrdou záhoráčtinou. Jeden po otázke spustí dlhú, no nie únavnú prednášku, druhý odpovedá stručne ako by bol unavený, no nevynechá nič podstatné. Obaja si však vôkol seba vytvorili svet, z ktorého sála pohoda.

Hoci Šlinský pestuje v kruhoch, a u Tomeka si prv všimnete kravy než lány obilia, statok pri Turni i pri Moravskom Svätom Jáne na prvý pohľad pôsobia čímsi podobne. Sú to ekologické raje, ukryté za stromoradím, ktoré akoby ich chránilo pred okolitým svetom. Laik pole s chemikáliami a bez nich nerozozná, vo vzduchu však nad ekologickými farmami sála akási iná, pohodovejšia atmosféra.

Aj Tomek ide na svojom hospodárstve proti zažitým zvyklostiam. Pôdu bez chemických ničiteľov burín orie riadne do hĺbky, jeho kravy nežijú v kravínoch, ale celý deň pobehujú voľne po statku. Stačí im, že sa pred dažďom môžu ukryť pod prístreškom. V krmive navyše nemajú žiadne umelé prídavky ani preventívne lieky.

Jeho doménou je zatiaľ produkcia bioobilnín. Na rozdiel od Šlinského si však ľudia za jeho tovar musia o čosi viac priplatiť, rozhodne však nejde o násobky sumy obyčajného obilia. Za konkurencieschopné ceny chcel začať pestovať aj liečivé rastliny do čajov, avšak daždivá jar mu pre tento rok jeho zámer zlikvidovala. „Rozhodne to skúsime znova o rok,“ dodáva.

Viac ako daždivé počasie ho však mrzí, že si nateraz nemôže splniť svoj sen s predajom biomlieka. „Počkal som si, ako bude prebiehať projekt s mliečnymi automatmi a spočítal som si, že sa to momentálne neoplatí,“ pokračuje a hovorí, že odkup biovýrobkov je napriek ich populartie stále slabý. Stály záujem je zatiaľ len o teľatá z jeho zdravého chovu.

Z rozhľadu oboch farmárov je jasné, že dopestovanie bioplodín je kombinácia remeselného umenia i rokov driny a pokusov. Kým však v minulosti sa na túto cestu vybrali len milí blázni, dnes aj vďaka súčasnej mánii okolo biovýrobkov na túto púť naskakuje čoraz viac ľudí. Možno aj vďaka nim nebudú onedlho bioprodukty predraženým luxusom.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
87,99
Elite červené ruže a frézie

Elite červené ruže a frézie

36,99
Amore ružové ruže

Amore ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk