Dve z týchto troch zložiek by malo čiastočne stabilizovať nové jednotné európske logo, ktorým sa začnú biovýrobky označovať od prvého júla tohto roka.
Logo „eurolist“ zvíťazilo v konkurencii 3 500 návrhov, v internetovom hlasovaní sa zaň postavilo až 65 percent zo 130-tisíc hlasujúcich Európanov. Pre zákazníkov je však dôležité, že im nové jednotné označovanie prinesie vyššiu garanciu kvality. Najdôležitejším faktom je, že výrobky označené týmto logom, budú musieť mať aspoň 95 percent zložky z ekologického poľnohospodárstva.
V súčasnosti sa totiž pod značkou bio predávajú aj výrobky, ktoré majú podstatne nižšiu časť chemicky neupravovaných zložiek. Po novom bude získanie na obal logo listu vyskladaného z hviezdičiek na zelenom podklade zložitejšie. Označovanie bude povinné pre európske výrobky, v prípade dovážaného tovaru spoza hraníc Európskej únie len dobrovoľné.
Aby poľnohospodár mohol svoje výrobky označovať novým logom, musí sa prihlásiť do systému a vyčkať dvojročnú skúšobnú lehotu. Na trh jeho výrobky môžu ísť, až keď dostane certifikát. Označovanie logom sa však, prirodzene, nebude týkať predaja z dvora. Tam sa ľudia riadia skôr dôverou v čestnosť konkrétneho farmára ako európskymi logami. Kontrolovaní sú však napriek tomu aj drobní farmári zaradení do systému biopestovateľov.
Práve vďaka predajcom z dvora ostane v blízkej budúcnosti pri biovýrobkoch naďalej veľký cenový rozptyl. V mestských obchodoch a veľkých nákupných centrách bude biozelenina zrejme stále niekoľkonásobné drahšia ako konvenčne spracúvaná zelenina či biozelenina kúpená priamo z dvora od farmára.
Rozdielnosť cien nie je však len regionálna, ale aj medzinárodná. Biovýrobky sa stále dajú nakúpiť oveľa lacnejšie v západnej Európe, kde má ich predaj dlhšiu tradíciu. Kým vo Veľkej Británii stojí škatuľa biočaju jednu libru, u nás za úplne rovnaký tovar obchodníci pýtajú aj viac ako štyri eurá. Aj preto je v súčasnosti biománia zaujímavým podnikateľským lákadlom.
