Prezident podpísal novelu zákona o štátnom občianstve

Kto na základe výslovného prejavu vôle prijme cudzie štátne občianstvo, stratí slovenské štátne občianstvo. Vyplýva to z novely zákona o štátnom občianstve SR, ktorú v pondelok podpísal prezident Ivan Gašparovič.

31.05.2010 14:06
Ivan Gašparovič Foto:
Prezident Ivan Gašparovič.
debata

Právnu normu reagujúcu na kroky Budapešti minulú stredu v parlamente podporilo 90 zo 115 prítomných poslancov, siedmi boli proti, 17 sa zdržali hlasovania a jeden nehlasoval. Okrem koaličných strán Smer, HZDS a SNS za návrh hlasovalo aj KDH.

Novela dopĺňa nový spôsob straty občianstva. Doteraz mohli ľudia o občianstvo prísť prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť, po novom možno občianstvo stratiť aj „nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“. Postup sa nebude vzťahovať na prípady, ak občan Slovenskej republiky nadobudne cudzie štátneho občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva, alebo ak dieťa získa občianstvo cudzieho štátu narodením. Ten, kto stratil štátne občianstvo, bude podľa novely povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. Ak by tak neurobil, dopustí sa priestupku a dostane pokutu 3 319 eur.

Novela upravuje aj výkon verejných funkcií, ktoré sú viazané na štátne občianstvo SR. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky zaniká pracovnoprávny pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky.

Poslanci odmietli pozmeňujúci návrh predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Ten presadzoval, aby Slovenská republika odmietla platnosť akéhokoľvek zákona, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom a zásadami platnými pre udeľovanie dvojakého občianstva a že SR neuznáva účinky maďarského zákona.

„Uvedená právna úprava je odôvodnená bezpečnostným rizikom, ktoré vzniká z dôvodu možného hromadného udeľovania cudzieho štátneho občianstva občanom SR,“ odvodňoval premiér Robert Fico prerokovanie novely v skrátenom legislatívnom konaní.

„Dvojaké štátne občianstvo je nežiaducim javom vzhľadom na skutočnosť, že udelením ďalšieho štátneho občianstva vzniká štátoprávny vzťah k dvom štátom súčasne. Z hľadiska práv a povinností, ktoré z takéhoto štátoprávneho vzťahu občanovi vo vzťahu k štátu vyplývajú, môže dochádzať v praxi k závažným problémom,“ vysvetľuje návrh. Z hľadiska medzinárodného práva je obvyklé, že sa otázka dvojakého štátneho občianstva rieši na bilaterálnej úrovni medzi zúčastnenými štátmi s cieľom eliminovať negatívne dopady dvojakého štátneho občianstva. „Negatívne dôsledky dvojakého štátneho občianstva sa znásobujú, ak nejde o ojedinelé prípady, ale dochádza k hromadnému udeľovaniu cudzieho štátneho občianstva,“ píše sa v správe.

Návrh reaguje na kroky Maďarska, ktoré prijalo novelu zákona o dvojakom občianstve. Na jej základe môžu maďarské občianstvo dostať aj ľudia, ktorí v Maďarsku nemajú trvalý pobyt a nikdy tam nežili, stačí, že ich predkovia mali maďarský pôvod. Maďarská právna norma nadobudne účinnosť 1. januára 2011.

Novela zákona o štátnom občianstve SR nadobudne účinnosť 17. júla. Fico vysvetlil, že ide o symbolický dátum, keďže 17. júla 1992 Slovenská národná rada prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák konštatoval, že slovenská novela je štandardným zákonom, podobným ako majú mnohé európske krajiny ako Rakúsko, Česko či Estónsko.

debata chyba