Disciplinárne konania sú zneužívané na zastrašovanie sudcov

09.06.2010 09:27
Eva Kovačechová
Prenasledovaní sudcovia môžu využívať len prostriedky, ktoré im umožňuje zákon - teda efektívne sa brániť počas disciplinárnych konaní, tvrdí advokátka Eva Kovačechová. Autor:

Advokátka Eva Kovačechová obhajuje pred disciplinárnymi senátmi Najvyššieho súdu viacerých sudcov. Preloženie sudkyne Anny Benešovej, ktorá upozornila, že ju vedenie Najvyššieho súdu ovplyvňovalo, na nižší súd považuje za jedno z rozhodnutí, ktoré verejnosť utvrdzujú v presvedčení, že justícii nemožno dôverovať.

Spolupracovníčka združenia Via Iuris je tiež presvedčená, že disciplinárne konania a inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu dnes plnia úplne inú úlohu, než na akú boli zriadené. Sú zneužívané na zastrašovanie, prenasledovanie a trestanie slušných sudcov, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, odlišný od toho, aký má vedenie súdov a rezortu. 

Majú sudcovia ako napríklad Anna Benešová možnosť nejako účinne sa brániť proti mocenskej mašinérii, ktorú proti ním spustilo vedenie Najvyššieho súdu?

Prenasledovaní sudcovia môžu využívať len prostriedky, ktoré im umožňuje zákon – teda efektívne sa brániť počas disciplinárnych konaní, prípadne dať podania na iné súdy. V ich obrane však môže pomôcť napríklad verejnosť, ak sa bude zúčastňovať na konaniach disciplinárnych senátov a aktívne sa zaujímať o vývoj v disciplinárnych kauzách.

Sudkyňu Benešovú disciplinárny senát za trest preložil na nižší súd. No vyzerá to, že v skutočnosti bola potrestaná, pretože nebola ochotná dať sa ovplyvniť pri rozhodovaní vo veci, ktorej účastníkom bol súčasný predseda Najvyššieho súdu. Môže toto rozhodnutie ešte viac znížiť nízku dôveru verejnosti v súdnictvo?

Áno, som presvedčená, že práve takýto typ rozhodnutí prispieva k tomu, že verejnosť sa len utvrdzuje vo všeobecne rozšírenom presvedčení, že súdom a sudcom nie je možné dôverovať.

Z trinástich disciplinárne stíhaných sudcov patrí deväť k otvoreným kritikom súčasného systému v súdnictve a jeho najvyšších predstaviteľov. Nie sú disciplinárne konania zastrašovaním sudcov, aby držali jazyk za zubami?

Disciplinárne konanie je jedným z mála prostriedkov, ako možno postihovať sudcov všeobecných súdov. Ide o mimoriadne účinný prostriedok, pretože poskytuje širokú škálu trestov, prostredníctvom ktorých možno postihnúť sudcov ekonomicky aj profesijne.

Na základe rozhodnutia disciplinárnych senátov možno sudcom siahnuť na platy, preradiť ich na iný súd (vrátane súdu nižšieho stupňa), ba dokonca aj zbaviť sudcu funkcie. Ak sa viaceré disciplinárne konania javia ako nespravodlivé a pôsobia ako akt pomsty voči niektorým sudcom, nepochybne to má odstrašujúci účinok na ostatných sudcov.

Zodpovedajú súčasné disciplinárne konania tomu, na čo sú určené? Teda na potrestanie sudcov, ktorí si neplnia svoje povinnosti?

Domnievam sa, že disciplinárne konania, ako aj inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu plnia v súčasnosti primárne úplne inú úlohu, než na ktorú boli zriadené. Sú zneužívané na zastrašovanie, prenasledovanie a trestanie slušných sudcov, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, hoci je odlišný od názoru aktuálneho vedenia súdov a rezortu justície.

Nezneužíva vedenie súdov a justície disciplinárne konania voči nepohodlným sudcom, ktorí sa neboja otvorene kritizovať pomery v justícii?

Som presvedčená, že áno.

Nie je to tak, že sudcovia blízki vedeniu Najvyššieho súdu či ministerstvu spravodlivosti napriek opakovaným podaniam na disciplinárne konanie za prieťahy nie sú disciplinárne postihovaní?

Tento rozdiel je celkom zreteľný. Na jednej strane sa začne disciplinárne konanie z dôvodu, ktorý očividne nie je disciplinárnym previnením a sudca je zároveň preventívne potrestaný dočasným pozastavením výkonu funkcie, hoci na to nie sú splnené ústavné a zákonné predpoklady.

Na druhej strane v mnohých evidentných prípadoch porušenia povinností sudcu sa konanie ani nezačalo. Verejnosť v zásade nemá prístup k disciplinárnym rozhodnutiam. V roku 2005 vydala Súdna rada svoju Výročnú správu, ktorá obsahuje aj rozhodnutia disciplinárnych senátov, ale len za roky 2003 – 2005.

Je to mimoriadne zaujímavý materiál, z ktorého vyplýva, že prekvapujúce množstvo disciplinárne stíhaných sudcov (aj za prieťahy v konaní) bolo buď oslobodených (zvyčajne z dôvodu uplynutia lehoty na začatie konania), alebo boli potrestaní len mierne (k najprísnejším trestom patrilo zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie niekoľkých mesiacov).

Častým rozhodnutím bolo, že disciplinárne senáty síce sudcu uznali vinným, ale upustili od potrestania. V prípade istého sudcu, ktorý zakázal zástupcovi verejnosti vyhotovovať si zvukový záznam z pojednávania, odvolací disciplinárny senát sudcu oslobodil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že sudca síce zvýšeným hlasom prikázal pánovi z verejnosti, aby okamžite vypol diktafón, to sa však udialo v čase, keď sa práve sústredil na odôvodnenie rozhodnutia a nebol pripravený na takúto situáciu – na nahrávanie pojednávania.

Podľa disciplinárneho senátu takáto reakcia sudcu nemala za následok to, že by zástupcovi verejnosti bolo zabránené v nahrávaní pojednávania. A hoci Ústavný súd predtým rozhodol, že okresný súd porušil právo zástupcu verejnosti na informácie, disciplinárny senát považoval túto skutočnosť za irelevantnú.

Čo môže zmeniť tento stav?

Systémové zmeny a väčšia otvorenosť disciplinárnych konaní. To znamená napríklad prístup verejnosti k disciplinárnym rozhodnutiam, laický prvok v disciplinárnych senátoch, odstránenie personálneho prepojenia Najvyššieho súdu a Súdnej rady cez osobu ich predsedu, naštartovanie diskusie medzi právnikmi viacerých profesií o disciplinárnych konaniach a rozhodnutiach a tiež o etickom kódexe sudcov…

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku