„Vatikánska zmluva je súčasťou nielen nášho programu, ale som presvedčený, že bude súčasťou aj vládneho,“ povedal Ján Figeľ. Nesúhlas sa dá očakávať od SDKÚ či SaS, ktorá mala vo volebnom programe registrované partnerstvo homosexuálov.
Figeľ tvrdí, že ideové rozpory medzi KDH a SaS vznik novej koalície neohrozia. Podľa neho sa dokážu dohodnúť na prijateľných riešeniach pre všetky strany. Aj keď je pre nich Vatikánska zmluva prioritou, nechcú ísť proti vôli ďalších pravicových strán. „Nebudeme to presadzovať hlava–nehlava. Najdôležitejšie je, aby nastala zmena, ktorú sme sľúbili voličom, zostavili vládu a zastavili korupciu,“ povedala členka vedenia KDH, poslankyňa Mária Sabolová.
Pripustila, že v SDKÚ sú skupiny, ktoré sú proti tomu, aby sa Vatikánska zmluva objavila v programovom vyhlásení vlády. „Výhrada vo svedomí je dôležitá, ako aj zákon o rodine. Asi sa to vyrieši nakoniec tak, že sa to nechá na slobodné hlasovanie poslancov jednotlivých strán,“ podotkla Sabolová.
Znenie Zmluvy o výhrade vo svedomí, zverejnenej na justice.gov.sk
Podobne sa vyjadril aj podpredseda SaS Jozef Mihál, ktorý tvrdí, že len teraz sa začala tvoriť programová komisia. Tá má vypracovať programové vyhlásenie vlády. Odvodová reforma je však pre nich dôležitá. „Je to zásadný bod programu našej strany,“ potvrdil Mihál. K zmluve s Vatikánom sa ostatné pravicové strany nechceli vyjadriť. Šéf Mostu–Híd Béla Bugár však nebol nadšený predčasnými požiadavkami KDH.
„Pán Figeľ dostane lepidlo, potom o tom nebude hovoriť,“ povedal. Podobné témy podľa neho ešte nikto neotvoril, informovať budú len o tom, na čom sa dohodli. Tak to po podpise deklarácie oznámila volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová.
Bugár pripomenul, že najdôležitejšie je vytvoriť atmosféru, ktorá občanov upokojí. „Budúci týždeň budeme zisťovať, kde sú nejaké trecie plochy a ako to riešiť,“ komentoval možné spory. Zopakoval, že členovia OKS v radoch Mostu–Híd rodiacu sa koalíciu podporia. „Nemáme piatu stranu, máme len štyri,“ pripomenul. Podľa neho je hlavné, aby sa strany dohodli. „Ak sa nedohodneme, voliči nás kopnú do zadnej časti tela,“ varoval.
Pokiaľ ide o rozdelenie vládnych postov v budúcej koalícii, strany mlčia. Okrem SaS, ktorá chce rezorty financií a sociálnych vecí, zatiaľ žiadna otvorene neprezradila, o aké má záujem. Spory sa zrejme budú viesť o viaceré ministerstvá. Podľa kuloárnych informácií napríklad KDH presadzuje na čelo rezortu zdravotníctva Ivana Uhliarika, no v hre je aj bývalý minister Rudolf Zajac. Jeho brat je poslancom Mostu–Híd za OKS.
Boj o moc zatiaľ nevzdáva ani Robert Fico. Napriek dohode, ktorú stredopravé strany uzavreli, dúfa, že sa mu podarí nalomiť ich jednotu a získať KDH pre vládu so Smerom. „Odmietnuť, čo i len formálne rokovania s takým výrazným víťazom volieb zo strany malých pravicových strán považujem nielen za neslušné, ale aj za škodlivé pre Slovensko. Či premiér využije celých desať dní daných prezidentom, záleží na ňom,“ vyhlásil podpredseda Smeru Marek Maďarič. Ako dodal, už dopredu oznámili, že po voľbách budú rokovať s každou stranou, ktorá sa dostane do parlamentu. „Faktom je, že v predvolebnej kampani sa Smer výrazne nevymedzoval ani voči KDH, ani voči strane Most–Híd. Možno práve preto im ich partneri z SDKÚ a SaS nedôverujú a nepustia ich na rokovania,“ upozornil Maďarič.
Podľa niektorých informácií ponúkol Smer KDH nielen post premiéra a polovicu vládnych postov, aby ho vlákal do koalície, ale aj súhlas s presadením Vatikánskej zmluvy. Za tú by hlasovali aj národniari. „SNS by podporila aj dvojkoalíciu Smer a KDH,“ ubezpečil v stredu predseda strany Ján Slota, ktorý sa stretol s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Ten prijal aj Figeľa a Bugára, čím skončil rokovania so všetkými stranami, ktoré sa po voľbách dostali do Národnej rady.