Podľa predbežných úvah by sa mohol posunúť čas, keď môžu vojaci a policajti výsluhový dôchodok čerpať. Kým dnes im stačí 15 rokov služby, po novom by to mohlo byť až po dovŕšení 55 rokov a podmienkou by bolo až 20 odpracovaných rokov. Týkať by sa to však malo len tých, ktorí do armády alebo k polícii nastúpia.
„Do budúcnosti s tým treba niečo robiť, lebo je to nespravodlivý a neudržateľný systém,“ tvrdí podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. Zmeny v sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov požadoval ešte ako minister financií už v roku 2004. Neprešlo mu to, proti bolo KDH. To má so zmenami sociálneho zabezpečenia v ozbrojených zložkách problémy aj dnes. „Budeme robiť všetko pre to, aby sme výsluhové dôchodky zachovali,“ povedal ekonomický expert KDH Anton Marcinčin. Podľa neho to však závisí najmä od stavu verejných financií.
Zmeny vo vyplácaní výsluhových dôchodkov pripúšťa aj Most-Híd a Sloboda a Solidarita. „Nejaké možnosti tu sú. Netýka sa to však súčasných policajtov,“ vyhlásil líder Mostu-Híd Béla Bugár.
SaS navrhuje výsluhové dôchodky zrušiť úplne. Noví policajti by do služby vstupovali s tým, že odvody by platili už do Sociálnej poisťovne a nie do fondov polície a armády. Štát by im prispieval do tretieho piliera, ale len tým, ktorí pri práci nasadzovali svoj život a zdravie. Ak by sa výsluhové penzie mali zachovať, takí dôchodcovia by sa podľa SaS nemali zamestnať v štátnej správe. V takom prípade im totiž štát platí dvakrát, dôchodok aj plat.
Štát stoja výsluhové dôchodky ročne milióny eur. Vojaci a policajti si síce platia odvody do svojich vlastných fondov, z ktorých sa im dôchodky vyplácajú. Policajný fond je podľa Natálie Hattalovej z ministerstva vnútra v prebytku asi 33 miliónov eur. Vojenský je mínusový, ministerstvo obrany ho muselo tento rok dotovať 92 miliónmi eur.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že systém tak, ako je nastavený dnes, zabezpečoval vysoký záujem o prácu v polícii. Ročne pribúdalo okolo 20 percent záujemcov. „Náročné kritériá však splní iba 30 percent z nich, priemerne ide asi o 1 000 policajtov,“ spresnil hovorca rezortu Erik Tomáš. V súvislosti s úvahami pravice o zmene systému uviedol, že v zbore vládne napätie a neistota. Nával žiadostí o odchod do dôchodku však zatiaľ nie je, zrejme všetci vyčkávajú. Vrátane vysokých funkcionárov policajného prezídia či krajských riaditeľov.
Policajti, vojaci, hasiči či horskí záchranári majú až do vymenovania novej vlády zatiaľ len jednu istotu. Od 1. júla sa im výsluhové dôchodky zvýšia. Vojakom s priemerným dôchodkom okolo 700 eur stúpnu o 6,7 percenta, policajtom či hasičom výsluhový dôchodok okolo 580 eur vzrastie o 2,3 percenta. Bežným dôchodcom vzrástli priemerné dôchodky vo výške okolo 351 eur o 3,05 percenta už v januári.
Nárok na výsluhový dôchodok dnes
*** Vojaci, policajti, hasiči či colníci majú nárok** na dôchodok už po 15 odpracovaných rokoch
*** To platí aj pre bežného pracujúceho**, ten však na rozdiel od silových zložiek musí splniť ešte jednu podmienku – dosiahnuť dôchodkový vek
*** Ak vojaci, policajti, hasiči a colníci slúžia** viac ako 15 rokov, vzniká im nárok na výsluhový dôchodok vo výške 30 percent priemerného platu. Každým odslúženým rokom sa im zvyšuje o 1 percento až do 20. roku služby. Po 20. roku rastie každý rok o 2 percentá, po 25 odslúžených rokoch o 3 percentá
*** Tí, ktorí neodslúžili v zbore 15 rokov**, majú nárok na výsluhový príspevok. Ten tvorí 1 percento z platu
*** Vojaci a policajti majú nárok** aj na odchodné vo výške jedného platu, ak slúžili aspoň päť rokov. S každým ďalším odslúženým rokom sa odchodné zvyšuje o polovicu priemerného platu
***** Bezpečnostné zložky majú nárok na úmrtné
*** Počas práceneschopnosti** sa im vypláca 100 percent z upraveného služobného platu