Ako uviedol, v tom čase nemal prístup k bankovým účtom arcidiecézy a nemá vedomosť o prevode peňazí Sokolom na účet Náhlika. Povedal, že o celej kauze vie iba z médií. Arcibiskup tiež dodal, že po rozdelení Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy v roku 2008 ostalo celé účtovníctvo na pôde Trnavskej arcidiecézy, pričom Bratislavská začínala „od nuly“.
Ako ďalší svedkovia boli predvolaní redaktori časopisu .týždeň Martin Hanus a Jozef Majchrák. Tí potvrdili výpoveď šéfredaktora Štefana Hríba, že informáciu o prevode peňazí mali od poslanca Národnej rady SR Františka Mikloška. Podľa Hanusa ju Mikloško údajne mal od zdroja z prostredia Ľudovej banky, ktorý nechcel byť menovaný.
Redaktori sa v čase, kedy vznikal inkriminovaný článok, údajne snažili skontaktovať aj s vyšetrovateľom Jaroslavom Plunárom, ktorý podľa nich preveroval minimálne jednu splátku z údajného prevodu. To sa im však nepodarilo. Informáciu o prevode pol miliardy korún podľa Hanusa časopisu potvrdili ďalšie dva zdroje z cirkevného prostredia nezávisle od seba.
Obhajca Jána Sokola Ján Čarnogurský dôveryhodnosť týchto zdrojov spochybnil. „Nemajú ani jeden dôkaz, sú to obyčajné klebety. Silno pochybujem, že ďalšie dva pramene z cirkevného prostredia vôbec existujú,“ uviedol pre médiá po skončení pojednávania.
Zaujímavým bodom bolo predloženie zmlúv o prevode majetku arcidiecézy zástupcom navrhovateľa Čarnogurským. K nim by podľa Romana Kvasnicu, obhajcu .týždňa, Sokol ako fyzická osoba, ani jeho právny zástupca nemali mať prístup. Odkiaľ sa k zmluvám dostal Čarnogurský, neuviedol.
Na ďalších pojednávaniach navrhovateľ plánuje predvolať Štefana Náhlika, ako aj Sokolovho účtovníka Petra Kučeru. Protistrana si veľa sľubuje od bankových informácií, na ktorých podľa nich bude stáť celé konanie. Pojednávanie bude na okresnom súde v Trnave pokračovať 28. septembra vypočúvaním ďalších svedkov.