Podľa Mikloša dôkazom sú nielen známe škandály odchádzajúcej vlády okolo tzv. nástenkového tendra, či predaja emisií. V súčasnosti ešte vychádzajú na povrch informácie, že sa podpisujú zmluvy na stámilióny eur v rezorte školstva, obrany a inde.
Akútne problémy vo verejných financiách sú tu do značnej miery spôsobené korupciou, klientelizmom, tvrdí Mikloš. Rodiaca sa vláda chce preto ozdraviť verejné financie aj cez zásadný boj proti korupcii a klientelizmu. Mikloš sa však v diskusii s ministrom financií končiacej vlády Jánom Počiatkom (Smer) vyhol odpovedi na otázku, aké budú opatrenia, ktorými chcú zabezpečiť vyrovnaný rozpočet. Konkretizovať ich nechcel skôr, ako ich prerokujú strany vznikajúcej vlády – SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd.
Stredopravá vláda chce podľa Mikloša dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a pritom nezvýšiť napríklad daňové zaťaženie a neprivatizovať strategické podniky. Počiatek tvrdí, že nová vláda si pripravuje pôdu na to, aby nakoniec vyhlásila, že tento rok už nemôže urobiť nič. Je preto zvedavý, kde budú šetriť, akým spôsobom skonsolidujú verejné financie v budúcom roku. Z toho, čo čítal v jej programových tézach, nevie posúdiť reálne možnosti úspor.
„Prídeme so zásadným balíkom, môžete si byť istý, … s konkrétnym návrhom opatrení, ako túto situáciu zvrátiť, ako zastaviť toto smerovanie Slovenska gréckou cestou,“ zdôraznil Ivan Mikloš a dodal, že „celkom určite budú nevyhnutné úsporné opatrenia“. Počiatek odmieta prirovnávanie stavu na Slovensku ku gréckej ceste, „nemyslím, si že ľudia žijú nad pomery … práve naopak“. S tým súhlasí aj Mikloš, vidí však podobnosť v obrovskej korupcii, zatajovaní čísel, plytvaní štátu.
„Ide o dôkaz zákernosti politiky strany Smer. Narobiť dlhy, rozkradnúť krajinu, zadlžiť krajinu a potom to hodiť na plecia tých, ktorí to majú riešiť a tešiť sa, že tí, ktorí to budú musieť riešiť budú nepopulárni a oni prídu znovu, aby znovu mohli zadlžovať, aby znovu mohli rozkrádať, aby znovu mohli rozhadzovať,“ povedal Mikloš.
Ivan Mikloš sa obáva, že tohtoročný predpokladaný deficit verejných financií vo výške 7 percent hrubého domáceho produktu (HDP) môže byť aj vyšší, možno až 7,5% HDP. Pýta sa prečo vláda zverejnila čísla o reálnom stave verejných financií až po voľbách. Fakt, že vláda bude v tomto roku hospodáriť výrazne horšie, ako pôvodne predpokladala, potvrdil v stredu 23. júna po rokovaní vlády minister financií Ján Počiatek. Podľa Počiatka deficit verejných financií v tomto roku podľa aktuálnych odhadov dosiahne 6,98 % HDP. V schválenom rozpočte sa pritom počítalo so schodkom iba 5,5 % HDP.
Podľa Počiatka deficit 6,98 % bude, pričom príjmy možno získať z emisií, predaja prebytočného majetku. „Treba určite šetriť“ a razantne konať, tvrdí. Rozdiel takmer jeden a pol percent v deficite oproti plánu podľa neho nie je dôsledkom plytvania. Reálnosť plánu potvrdili v čase jeho vzniku aj experti. Vláda míňala len toľko, koľko bolo narozpočtované, zdôraznil. Za výpadok daňových príjmov môžu v prvom rade dôsledky krízy.
Mikloš nevidí problém v tom, že bol vopred zlý odhad. Tvrdí, že výpadok sa dal očakávať a že na vine je vláda, lebo míňala rovnako ako pred krízou a nielen, že nekonala, ale dokonca štátnymi peniazmi plytvala. Svedčí o tom aj fakt, že obce a mestá dostali v júni štvrtinu toho, čo dostali rok pred tým a to už kríza bola. Obce však, ako povedal Počiatek, nešetrili a svoje rozpočty pod tlakom krízy nezmenili.