Štyri pravicové strany podpísali koaličnú zmluvu, figuruje však na nej päť mien. Okrem budúcej premiérky Ivety Radičovej je na nej totiž aj podpis predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu.
Podľa niektorých analytikov to môže symbolizovať napätie vo vedení SDKÚ. „Či tento problém zasiahne koalíciu, treba počkať na ambície Mikuláša Dzurindu, či sa bude v plnej miere sústreďovať na ministra zahraničných vecí, alebo má ambíciu zotrvať v strane ako predseda,“ konštatoval politológ Grigorij Mesežnikov.
Na novú koalíciu však čakajú aj ďalšie nášľapné míny, v prvom rade rôznorodosť programov, ktorú strany tlmili odsunutím niektorých sporných bodov. Otázne je však dokedy. SaS sa vzdala snahy o dekriminalizáciu marihuany či registrované partnerstvá, KDH zmluvy o výhrade vo svedomí. Most-Híd zasa nedostal do programových téz menšinový zákon.
Isté riziko predstavujú aj poslanci zo združenia Obyčajní ľudia, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SaS, ako aj členovia OKS na kandidátke Mostu. Väčšina pravicových strán v parlamente je totiž tesná, má len 79 hlasov.
Koalícia sa prípadným napätiam snažila predísť práve koaličnou zmluvou. Napríklad ustanovením, podľa ktorého návrhy zákonov v parlamente predložia poslanci až po tom, čo informujú šéfov poslaneckých klubov. Rovnako bez informovania šéfa klubu nebudú môcť predložiť ani interpeláciu či otázku ministrovi. Každá zo strán bude mať navyše právo veta. Teda ak nedôjde k dohode Koaličnej rady, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie vlády či parlamentu.
Napriek podpisu dohody z kuloárov prenikli informácie, že v koalícii sú výhrady voči niektorým personálnym nomináciám. Majú sa týkať predovšetkým niektorých nominantov zo SaS, ktorí nemajú odborné zázemie. Podľa aktualne.sk Iveta Radičová váha v prípade Ľubomíra Galka, ktorý má byť za SaS ministrom obrany, a doteraz s touto problematikou neprišiel do kontaktu. Nemá ani dostatočné jazykové vybavenie. Ako sa bude tento problém riešiť, zatiaľ nie je známe. Definitívny verdikt by malo priniesť rokovanie medzi Radičovou a predsedom SaS Richardom Sulíkom. Predseda KDH Ján Figeľ v tejto súvislosti uviedol, že zodpovednosť je na Ivete Radičovej. Pripustil, že o Galkovej nominácii bola medzi koaličnými partnermi aj diskusia na oficiálnej úrovni. Radičová sa odpovedi na otázku o Galkovi vyhla. „Nevidím problém, ktorý by nebol riešiteľný,“ odkázala.
Uviedla, že pri chybe ministrov a dôvodom podozrení z pochybenia ich odvolá.
Strany SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd si rozdelili posty vo vláde v pomere 5:4:3:3. Predsedníčkou vlády bude Iveta Radičová. Novú vládu by mohol prezident Ivan Gašparovič vymenovať po ustanovujúcej schôdzi už vo štvrtok alebo v piatok.
Koalícia v parlamente ovláda 79 poslaneckých mandátov, opozícia ich má 71. Vládne strany navrhli za šéfa parlamentu lídra SaS Richarda Sulíka, nominujú tiež troch podpredsedov parlamentu a desiatich šéfov výborov.
Budúca premiérka Radičová chce do parlamentu ako prvý predložiť zákon o zúžení poslaneckej imunity. Nasledovať budú zákony na zníženie korupcie, sprehľadnenie verejných súťaží, ako aj riešenie kritického stavu financií v obciach a mestách.
KDH uzavrelo nominácie na členov vlády ako posledné v utorok. Podpredsedom vlády a ministrom dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu bude šéf KDH Ján Figeľ, ministrom vnútra Daniel Lipšic a ministrom zdravotníctva Ivan Uhliarik.
Štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy sa okrem podpredsedu Mostu Ivana Švejnu stane bývalý europoslanec Ján Hudacký. Za štátneho tajomníka na ministerstvo dopravy KDH nominovalo lekára Jána Porubského.
V programových tézach, ktoré sú základom programového vyhlásenia vlády, strany musia oželieť niektoré svoje volebné ciele. SaS neuspela s dekriminalizáciou marihuany registrovanými partnerstvami, KDH so zmluvou o výhrade vo svedomí. Most-Híd nedostal do programových téz menšinový zákon, ale podľa šéfa strany Bélu Bugára budú odstránené nezmyselné reštrikcie týkajúce sa menšín, rozbehnú sa práce na zákone o ochrane menšinových kultúr a zmení sa aj zákon o občianstve.
V uplynulých dňoch koalícia riešila spor o postavenie vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny, ktoré obsadí Most-Híd Rudolfom Chmelom. Napokon sa koaličná rada zhodla, že nevytvorí nový úrad, ale posilní právomoci vicepremiéra zmenou kompetenčného zákona.
Koalícia si vyjasňovala tiež otázku eurofondov. Koordinovať ich bude minister dopravy Ján Figeľ z KDH a kontrola a vyhodnocovanie europeňazí zostane na Úrade vlády.