Ďurkovský sa však postu primátora Bratislava vzdať nemieni. „Získal som 60-tisíc hlasov. Bola by to nezodpovednosť voči voličom, hodiť toto za hlavu,“ vyhlásil. Keďže za svoje dve vysoké funkcie bude dostávať aj dva vysoké platy, ten poslanecký chce venovať na dobročinné účely. Aj keď ide o 3 400 eur mesačne, je to menej ako príjem primátora, ktorý je takmer 5-tisíc eur. Odpovedi na otázku, či v novembrových komunálnych voľbách nebude znovu kandidovať, sa vyhol.
Podpredseda KDH Pavol Hrušovský hovorí, že v klube o tomto probléme diskutovali. „Vec sme však neuzavreli tak, aby som mohol oznámiť definitívny výsledok a postoj KDH. Jeden mandát – to bolo posolstvo, ktoré sme odovzdávali v rámci volebnej kampane. Ponúkali sme to ako isté riešenie očisty verejného života. Vyriešime to určite tak, aby občania mali istotu, že to, čo hovoríme, myslíme vážne.“
Prístup Ďurkovského kritizovali aj poslanci za OKS, zvolení na kandidátke Mostu. „Je to vnútorná vec KDH, ale poslanci by mali dodržiavať zásady, ktoré si stanovila strana,“ myslí si Ondrej Dostál.
Odstúpenie Ďurkovského z postu primátora Bratislava opakovane požadujú občianski aktivisti. „Nemá čo robiť na stoličke primátora,“ vyhlásili Anton Popovič a Ján Budaj, s ktorými mal primátor ostrý spor na bratislavskej radnici. Vyčítajú mu, že nechráni majetok mesta, ale, naopak, ho nevýhodne rozpredáva, nerešpektuje vôľu občanov, ale koná v prospech developerov. Podľa nich tiež nedodržiava svoje sľuby a záväzky, napríklad prísľub, že bratislavský Park kultúry a oddychu (PKO) zostane zachovaný.
Na odchod primátora vyzvali preto, že jeho odvolanie z funkcie je prakticky nemožné. Na to by bolo potrebné totiž vypísať referendum, na ktorom by sa musela zúčastniť polovica z pol milióna obyvateľov Bratislavy.