Podpis Slovenska je nevyhnutný na spustenie finančnej záchrannej siete v sume 750 miliárd eur, ktorá je pre región kľúčovou časťou pri pokuse vyriešiť svoje dlhové problémy.
„Do Bruselu ideme rokovať. Čo sa týka gréckej pôžičky, povedali sme jasné stanovisko, ktoré je negatívne. Zároveň sme povedali, že čo sa týka obranného valu, sme pripravení rokovať. Ani táto iniciatíva sa nám nepáči a sme pripravení rokovať, čo sa dá ešte zmeniť,“ hovorí Mikloš.
Slovensko sa s Bruselom pre pomoc eurozóne naťahuje už niekoľko mesiacov. Vláda Roberta Fica ju prisľúbila, ale exminister Ján Počiatek už dokument nepodpísal. SDKÚ, ktorá má vo vláde v tejto otázke najväčšie slovo, keďže má premiéra, ministra financií aj ministra zahraničných vecí, bola od začiatku zásadne proti. Na jej stanovisku nič nezmenili ani apely európskeho komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna, ktorý už v júli Slovensko vyzval, aby prestalo blokovať podpis rámcovej dohody o európskom finančnom stabilizačnom mechanizme.
Netrpezlivosť dal pred časom najavo aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, hoci nová premiérka Iveta Radičová tvrdí, že Barroso odklad chápe. Ten bol aj medzi prvými Radičovej gratulantmi, keď jej okrem iného napísal: „Som presvedčený, že pod Vaším vedením využije Slovensko všetky výhody, ktoré mu členstvo v Európskej únii ponúka. Verím, že spolu dokážeme zvládnuť jedinečný projekt spoločnej Európy a rátam s Vašou podporou.“ Zároveň Radičovú pozval na stretnutie. To sa uskutoční o pár dní, keďže Radičová ide do Bruselu spolu s Miklošom. Nový minister financií však prízvukuje, že sú pripravení len rokovať. „Slová premiérky, že nechceme blokovať tento proces, je dobré chápať tak, že rozhodneme, že nebudeme naťahovať čas, odkladať rozhodnutie, na ktoré celá Európa čaká. Rozhodneme čo najskôr, ale zároveň tie možnosti sú otvorené – či podpíšeme, alebo nepodpíšeme,“ vysvetľuje Mikloš.
Na zasadaní Rady pre hospodárske a finančné záležitosti sa mieni kolegov z Európskej únie pýtať, prečo je slovenský podiel na záchrannom balíčku taký veľký a čo sa s tým dá urobiť. Zopakoval, že pôžičku Grécku Slovensko neposkytne.
Do Bruselu nejdeme nič podpisovať, hovorí Mikloš
Eurózóna čaká na podpis slovenského ministra financií, aby mohla spustiť mechanizmus na záchranu eura. Ivan Mikloš, ktorý sa stal tretíkrát šéfom rezortu, bude v pondelok a utorok čeliť otázkam kolegov z Európskej únie na pravidelnom zasadnutí ECOFIN-u v Bruseli. Tvrdí, že pýtať sa chce aj on – prečo je slovenský podiel na pôžičke Grécku aj na záchrannom balíčku priveľký a čo sa s tým dá urobiť. V Bruseli, kam ide aj premiérka Iveta Radičová, nič podpisovať nemieni. Partneri z únie na slovenské rozhodnutie čakajú od 1. júla. Dovtedy mali dohodu podpísať všetci ministri financií ako zástupcovia členských krajín eurozóny.
S čím idete na rozasadnutie ministrov financií Európskej únie do Bruselu?
Do Bruselu ideme rokovať. My sme povedali jasné stanovisko, čo sa týka gréckej pôžičky, ktoré je negatívne. Zároveň sme povedali, že čo sa týka obranného valu, sme pripravení rokovať. Ani táto iniciatíva sa nám nepáči a sme pripravení rokovať, čo sa dá ešte zmeniť, napríklad na tom, že podiel Slovenska aj v gréckej pôžičke aj vo vale je neadekvátne vysoký. Pretože je určený podľa kapitálu v Európskej centrálnej banke, ale keby sme sa na to pozreli podľa ekonomickej výkonnosti krajiny – podľa HDP, tak platíme viac ako platia vyspelé krajiny. Keby sme sa pozreli podľa životnej úrovne, tak platíme rádovo viac, ako platia bohaté krajiny a keby sme sa pozreli z pohľadu kapitálu bánk, pretože ide vlastne o konsolidáciou bánk, tak platíme mnohonásobne viac.
Nie je možné, aby ste podpísali dohodu a odblokovali mechanizmus, až potom rokovali o podmienkach?
Keď raz niečo podpíšete, už nevyrokujete nič. Preto my ideme do Bruselu aj s pani premiérkou s tým, že v Bruseli nie sme pripravení nič podpísať. Sme pripravení rokovať. Potom sme pripravení rýchlo, tak rýchlo, ako sa bude dať, rozhodnúť. Slová premiérky, že nechceme blokovať tento proces, je dobré chápať tak, že rozhodneme, že nebudeme ten čas naťahovať, odkladať rozhodnutie, na ktoré celá Európa čaká. Rozhodneme čo najskôr, ale zároveň tie možnosti sú otvorené – či podpíšeme alebo nepodpíšeme.