Ak by bolo referendum platné, poslanci by museli v parlamente hlasovať za zmenu ústavy. „Ústava hovorí, že parlament je povinný návrhy prijaté v referende vyhlásiť rovnako ako zákon,“ tvrdí novozvolený predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka (KDH). Podľa neho v referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania meniť ústavu. „Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom referenda,“ upozorňuje ústavný právnik. Výsledky referenda pritom môže Národná rada zmeniť len ústavným zákonom, a to až po uplynutí troch rokov od účinnosti referenda.
Sľuby, ktoré sprísňujú pravidlá pre politikov, zostanú podľa politológa Michala Horského aj po voľbách znovu len v rovine prísľubov. „Táto téma je nekonečný príbeh. Politici urobili v tejto oblasti len veľmi málo konkrétneho,“ myslí si Horský. Smer aj napriek tomu, že dvakrát navrhol imunitu zúžiť, zatiaľ svoju podporu zúženiu imunity nevyjadril. „Ja s tým nemám problém, aj ja som to viackrát navrhol. Imunita je len jeden z problémov, je potrebné komplexné riešenie. Aj zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady,“ povedal predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu Smer Pavol Paška.
Vyhlásenia o tom, že občania si majú byť pred zákonom rovní, počúva verejnosť už roky. Naopak, poslancom sa podarilo ich výsady oproti bežným ľuďom ešte viac rozšíriť, a to o imunitu aj na priestupky. Aj v uplynulých štyroch rokoch boli viaceré pokusy či už opozície, alebo najsilnejšej vládnej strany Smer skresať výhody pre poslancov vždy neúspešné. Poslanci si zmenili len jedno pravidlo týkajúce sa ich výhod. Od apríla totiž platí, že poslanec musí fúkať, ak je účastníkom dopravnej nehody.
