Definitívna účasť v tomto projekte však ešte podlieha ratifikácii v Národnej rade a podpisu prezidentom SR. Vládny kabinet zároveň na mimoriadnom rokovaní vyjadril nesúhlas s bilaterálnou 820-miliónovou pôžičkou Slovenska zadlženému Grécku a neodporučil preto NR SR schváliť čiastkové zmluvy, ktoré sú nevyhnutné na jej poskytnutie. Pôvodnú dohodu o mechanizme pôžičiek Grécku zo strany členských krajín eurozóny už podpísal predchádzajúci vládny kabinet pod vedením Roberta Fica (Smer).
Nová vláda podľa Radičovej rozhodnutiami neustúpila zo svojich predchádzajúcich vyjadrení o európskom ochrannom vale a pôžičke Grécku. Súhlas s účasťou v novom európskom garančnom mechanizme, voči ktorému mali stredopravé strany dlhodobo výhrady, je podľa nej podmienený.
„Vláda podporila politickú deklaráciu potvrdenú bývalou vládou v máji tohto roka a prijala vyhlásenie s konkrétnymi požiadavkami, za akých sa bude SR reálne zúčastňovať na napĺňaní mechanizmu,“ zdôraznila Radičová po mimoriadnom rokovaní vlády. Tieto podmienky prijal kabinet vo forme vyhlásenia, ktorým by mal byť v budúcnosti viazaný každý predstaviteľ SR pri rokovaní v Bruseli o konkrétnej žiadosti o pomoc.
Európa víta odblokovanie eurovalu
Európska komisia víta, že Slovensko sa zúčastní na Európskom finančnom stabilizačnom rámci. Uviedla to vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková – Matisová. Reagovala tak na dnešné rozhodnutie vlády SR, ktorá na mimoriadnom rokovaní odsúhlasila slovenský podpis pod rámcovú zmluvu na spustenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý má chrániť krajiny únie neschopné financovať svoj dlh.
Na vytvorení EFSF sa dohodli ministri financií EÚ v máji tohto roka. Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) prostredníctvom tohto mechanizmu poskytne záruky krajinám vo finančných ťažkostiach až do sumy 750 miliárd eur. Podiel Slovenska na 440-miliardovom balíku krajín eurozóny je takmer 4,4 miliardy eur.