Nad päť rokov by si armáda mala nechávať len perspektívnych vojakov. Podľa expertov sa jedine týmito opatreniami dá zabrániť, aby vojaci neprišli o výsluhové dôchodky, na ktoré majú nárok po 15 rokoch služby. Práve penzie vyťahujú z rozpočtu ozbrojených zložiek každý rok desiatky miliónov eur.
Nová vláda pôvodne chcela, aby nárok na výsluhový dôchodok nemali novonastúpení vojaci, policajti, hasiči a aby bol priznávaný až po päťdesiatom piatom roku života a nie po 15 odslúžených rokoch. Experti však navrhujú, aby doterajší dôchodkový systém zostal zachovaný a týkal sa nielen tých, ktorí už v armáde slúžia, ale aj nových záujemcov o profesionálnu vojenskú kariéru. Minister s ich koncepciou podľa informácií Pravdy súhlasí.
„Vojenská služba má svoje špecifiká a obmedzenia, ktoré je nutné vyvažovať sociálnymi výhodami, a preto príslušníkom ozbrojených síl výsluhový dôchodok prináleží. Akákoľvek prípadná zmena sa môže týkať len úplne nových vojakov, ktorí do armády nastúpia po schválení príslušnej legislatívy,“ odkázal Galko po hovorcovi armády Milanovi Vangovi.
Armáda odporúča vedeniu rezortu aj ďalšie kroky na udržanie osobitného sociálneho systému. Ozbrojené sily by mali každoročne prijať okolo 550 – 600 nováčikov priamou regrutáciou a 60 – 70 profesionálov z radov absolventov civilných vysokých škôl v potrebných odbornostiach. Experti ministrovi navrhli, aby vojakom plat rástol priebežne po rokoch až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov.
Materiál vedenie rezortu upozorňuje, že ak chce mať Slovensko bojaschopnú profesionálnu armádu, ktorú možno nasadiť v zahraničných misiách, výrazným motivačným nástrojom je práve sociálne zabezpečenie a plat. Hovoria o tom výsledky výskumu medzi stredoškolskou mládežou.
V nich až 48,9 percenta opýtaných, ktorí by vstúpili do armády, potvrdilo, že profesionálnym vojakom sa chcú stať práve pre lepšie sociálne a dôchodkové zabezpečenie po skončení aktívnej vojenskej služby, ako je to v civilnom zamestnaní.
Podľa armády sú informácie, že po 15 rokoch služby – v tridsiatich piatich rokoch veku, odchádzajú vojaci do dôchodku so 697 eurami, zavádzajúce. „Ich dôchodok sa odvíja od platu – teda dosiahnutej hodnosti a funkcie, ktorú vykonával, a od dĺžky trvania služby. Ak niekto odchádza po 15 rokoch služby, nedosiahol ešte spravidla nijakú vysokú funkciu a jeho dôchodok sa pohybuje okolo hranice 300 eur mesačne,“ píše sa v expertnej analýze.
Vojaci tvrdia, že keďže štát ani rezort obrany prepusteným vojakom nepomáhajú nájsť si zamestnanie, nie je morálne považovať výsluhový dôchodok za nezaslúžený nadštandard. Ide najmä o sociálnu dávku na ochranu pred prepadom na sociálne dno.
„Takmer 70 percent vojenských dôchodcov sa výškou príjmu pohybuje okolo priemernej mesačnej mzdy na Slovensku, teda okolo 630 eur. Tridsať percent dosahuje príjem nad 663 eur a iba 10 percent zo všetkých vojenských dôchodcov má súhrn dôchodku a mesačného príjmu nad 1 000 eur,“ hovorí štatistika armády.
Sociálny fond vojakov je v hlbokom mínuse, tento rok ho muselo ministerstvo obrany dotovať 92 miliónmi eur. Galko hovorí, že vedenie rezortu od jeho nástupu do funkcie preveruje možnosti, ako zabezpečiť dostatok peňazí do tohto systému. „Jednou z ciest je zefektívnenie verejného obstarávania v rezorte, prehodnotenie už uzatvorených a pripravených zmlúv.“