Predseda nitrianskej krajskej organizácie SDKÚ, poslanec Tomáš Galbavý hovorí, že je prirodzené, keď sa chce Radičová prednostne venovať výkonu funkcie predsedníčky vlády. Galbavý nevidí ani dôvod, prečo by sa nemal opätovne o post predsedu strany uchádzať Dzurinda. Je presvedčený, že vzťah Dzurinda – Radičová bude fungovať. „Ona bude riadiť krajinu ako premiérka a on stranu tak dobre ako doteraz, pretože má skúsenosti,“ myslí si.
Ďalší poslanec SDKÚ Ivan Štefanec sa bude rozhodovať podľa toho, kto o funkciu predsedu prejaví záujem. Spoluprácu Radičovej a Dzurindu vníma ako vec jasných kompetencií v strane a vo vláde. „Je to len o vzájomnej dôvere a rešpekte,“ podotkol Štefanec.
Popularita Radičovej medzi voličmi je vysoká. Vo voľbách pred štyrmi rokmi a aj teraz získala od voličov SDKÚ najväčší počet preferenčných hlasov – vyše 200-tisíc.
Podľa politológa Michala Horského Radičová nie je len idealistka, ale aj realistka. „Je jej zrejmé, že jej popularita vnútri SDKÚ nie je taká, aby mohla poraziť zakladateľa strany, ktorý SDKÚ už roky drží v rukách ako politickú s. r. o.,“ zhodnotil Horský.
V strane si vyskúšajú model, keď Radičovej šéfom je a asi aj naďalej bude Dzurinda, ale vo vláde to bude naopak. Politológ hovorí, že model takejto mocenskej duality má na Slovensku už svoju paralelu. Bezprostredne v porevolučných ponovembrových rokoch VPN mala iných predsedov a nominovaný premiér Vladimír Mečiar sedával v predizbe Koaličnej rady. „Všetci vieme, ako to dopadlo, rozvratom VPN,“ povedal Horský. Podľa neho v Európe nie je nezvyčajné, že pri radikálnych zmenách vnútri silných vládnych strán premiér vykonáva svoju funkciu a v strane ho zdvojuje tzv. výkonný predseda, ktorý však nie je silnou politickou osobnosťou.
Slovenský model podľa politológa vyúsťuje do úlohy „slabého premiéra pre Ivetu Radičovú, ktorá sa stáva výkonným orgánom štyroch predsedov strán, členov Koaličnej rady“.