Auto dostalo defekt, ale opraviť ho sa už šoférovi nepodarilo. Zozadu doň narazil kamión. Očití svedkovia povedali, že v najpomalšom, treťom pruhu išli za autom dva kamióny. Prvému z nich sa ešte podarilo poškodenému autu vyhnúť, druhý to už nestihol.
O rizikovosti diaľnice bez odstavného pruhu sa hovorí od októbra 2009, keď sa pre urýchlenie a plynulosť premávky dvojprúdová diaľnica zmenila na trojprúdovú. „Pri výstavbe či rozširovaní diaľnic sa vždy hľadá kompromis medzi plynulosťou a bezpečnosťou. Úsek medzi Bratislavou a Trnavou je príkladom, že plynulosť premávky mala prednosť pred bezpečnosťou,“ hodnotí situáciu Ľubomír Palčák.
Hoci momentálne riešenie je len dočasné, potrvá ešte niekoľko rokov, kým bude mať tento úsek diaľnice štandardnú podobu. Odhady hovoria, že to bude najskôr v roku 2014. „Pripravujeme sa na výstavbu. Vplyvy na životné prostredie už urobené sú, ale treba ešte napríklad stavebné rozhodnutie. Celá diaľnica bude iná,“ hovorí Juraj Čermák, z Národnej diaľničnej spoločnosti.
Za dočasné riešenia, ktoré by mohli predísť nehodám, odborníci považujú namontovanie inteligentných dopravných systémov, čiže kamier a značiek, ktoré by varovali a informovali o stave cesty. Pomohlo by aj zníženie rýchlosti pre kamióny na 80 km/h a dopravným značením nariadený minimálny rozstup medzi dvomi autami. „Tieto značky už mali byť dávno namontované,“ hovorí expert na dopravu Jozef Drahovský. Upozorňuje tiež na to, že slovenskí šoféri sa nevedia v krízových situáciách na diaľniciach správať. „V zahraničí je úplne normálne, že keď šofér zbadá trojuholník, zapne výstražné svetlá, čo sa potom zmení na reťazovú reakciu a aj ďalší šoféri za ním sa zachovajú rovnako. Tým predchádzajú hromadnej nehode,“ podotkol Drahovský.
Úsek diaľnice medzi Trnavou a Bratislavou sa bude rozširovať po častiach. V prvom rade bude treba vybudovať odstavné pruhy a vedľa diaľnic aj jednosmerné cesty, pre prípad, ak sa na diaľnici niečo stane. Prestavba D1 si vyžiada aj rozšírenie dvoch mostov a výstavbu tzv. kolektorov, teda pozdĺžnych ciest, ktoré budú slúžiť v čase rozširovania diaľnice na prepravu. „Bolo by dobré, keby sa urýchlene dokončila druhá etapa výstavby D1 medzi Bratislavou a Trnavou,“ podotkol Palčák. Podľa štatistík denne cez tento úsek prejde v Trnave 40-tisíc áut a v Bratislave až 80-tisíc a v budúcnosti sa táto intenzita ešte bude zvyšovať.