To však dráždi KDH a budovanie moderného liberálneho štátu tak možno z programového vyhlásenia nakoniec bude musieť vypadnúť. Otázkou je, k budovaniu akého štátu sa potom vláda prihlási. Smer pred štyrmi rokmi prišiel s ideou sociálneho štátu.
Zdržanlivé až odmietavé vyjadrenia predstaviteľov kresťanských demokratov naznačujú, že presadiť slovo liberálny nebude ľahké. Podpredsedníčka KDH Mária Sabolová si myslí, že spomínanú formuláciu bude potrebné upraviť podľa programových téz, na ktorých sa už vládne strany dohodli dávnejšie. „V programovom vyhlásení nemôže byť nič nad rámec dohody. Myslím, že nikde v programových tézach nie je, že budeme budovať liberálny štát,“ povedala Sabolová. Hovorca KDH Martin Krajčovič povedal, že zatiaľ majú pracovnú verziu programu a pripomienky budú najskôr tlmočiť partnerom na rokovaní Koaličnej rady.
Chmel si myslí, že sa partneri mohli cez to preniesť. „Nemenil by som tú formuláciu, bol by som rád, keby sa zachovala v takom prevedení, ako som ju tam dal,“ povedal vicepremiér. Pripustil však aj možnosť, že liberálny štát nakoniec z vládneho dokumentu vypadne.
Podľa Chmela návrh vládneho programu napĺňa ideu liberálneho štátu, ktorý uznáva základné liberálne slobody, toleranciu k národnostným menšinám či etnickým skupinám.
V koalícii sa za programovo aj hodnotovú liberálnu stranu považuje SaS, kým KDH, SDKÚ i Most – Híd sú konzervatívne. Zhodu s liberálnou SaS našli predovšetkým pri formulovaní východísk ekonomického programu. Rozdielne postoje sú, naopak, zreteľné pri presadzovaní zámerov v kultúrno-etických otázkach.
Príkladom je volebný cieľ SaS presadiť registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, na ktorý však po voľbách rezignovali. Vicepremiér Chmel v tejto súvislosti povedal, že niektoré myšlienky liberálnych hodnôt sú už za hranicou slovenského konzervatívneho vnímania, ktoré má vo vláde prevahu. „V koalícii panuje konsenzus, že tieto otázky nebudeme otvárať a počká sa na prirodzený vývoj,“ podotkol.
Predseda SaS Richard Sulík na otázku, či je pre SaS dôležitý pojem liberálneho štátu vo vládnom programe, odpovedal, že „dôležitý je obsah tohto dokumentu a nastavenie politík tak, aby ich implementácia zefektívnila rozhodovacie procesy a tým kvalitu života občanov“. Pod pojmom moderného liberálneho štátu si predstavuje vytváranie takých pravidiel, ktoré zvyšujú mieru osobnej a ekonomickej slobody a upevňujú základnú mieru solidarity.
Fakt je, že v doterajších slovenských vládach si liberálna politika v otázkach ľudských práv nenašla širší priestor. Nestalo sa tak v druhej Dzurindovej vláde, v ktorej sa k liberalizmu hlásila strana ANO Pavla Ruska.
Rovnako v bývalej vláde Roberta Fica sa liberálna agenda zatlačila do úzadia, hoci vicepremiér Dušan Čaplovič sa spočiatku napríklad k téme registrovaných partnerstiev postavil ústretovo. Hovoril, že je za diskusiu o prijatí zákona, ale nie za to, aby si takéto páry mohli adoptovať deti. Problémom sa pri presadzovaní liberálnych tém, ktoré by nemali byť socialistom cudzie, ukázali dobré vzťahy Ficovej vlády s cirkvou i odmietavé a niekedy aj nenávistné výroky niektorých predstaviteľov SNS.