„Súdni funkcionári, ktorí spôsobili a sú zodpovední za morálny úpadok a stratu dôvery súdnictva, by boli brzdou v procese zmien, ktoré súdnictvo v nastávajúcom období naliehavo potrebuje,“ uviedli vo výzve hovorcovia sudcovskej iniciatívy Katarína Javorčíková a Miroslav Gavalec.
Podľa sudcovskej iniciatívy členovia najvyššieho orgánu súdnictva – Súdnej rady SR na čele s predsedom Najvyššieho súdu SR, nesú zodpovednosť za najnižšiu dôveru k justícii zo strany verejnosti. „Súdna rada v jej súčasnom zložení sa stala nástrojom ovládnutia súdnictva úzkou skupinou súdnych funkcionárov,“ píše sa vo výzve. Zodpovednosť jej pripisujú najmä za to, že nezrušila tie rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie sudcu, ktoré boli podľa iniciatívy neprípustné a neústavné. Rade vyčítajú aj návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi NS SR Petrovi Paludovi, ktorý považujú za účelový. O personálnych otázkach sudcov podľa iniciatívy rozhoduje Rada netransparentne a neodôvodnene. Výhrady majú aj k dočasnému prideleniu exministerky Viery Petríkovej a bývalého štátneho tajomníka Daniela Hudáka, ktoré považujú za nezákonné. Rade vyčítajú nedôvodné odobratie príplatku k nemocenskému sudkyni Marte Laukovej, „netransparentný a tým aj nekontrolovateľný“ výkon jej právomocí a nezverejňovanie rozhodnutí disciplinárnych súdov.
Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin počas výkonu svojej funkcie podľa sudcovskej iniciatívy opakovane potvrdzuje, že nenapĺňa očakávania zabezpečiť riadne fungovanie súdnictva s dôrazom na presadzovanie myšlienok pravdy a spravodlivosti. " Ako minister spravodlivosti SR zneužíval svoju funkciu najmä účelovým a nedôvodným pozastavením výkonu funkcie niektorým sudcom, napríklad Anne Benešovej, Stanislavovi Sojkovi, Kristíne Glezgovej, Angele Balázsovej, Róbertovi Urbanovi, Milanovi Růžičkovi, " uviedla sudcovská iniciatíva vo svojej výzve.
Ako predseda Najvyššieho súdu SR a predseda Súdnej rady SR sa podľa nich Harabin výrazne podieľa na znižovaní morálneho kreditu súdnictva. „Pretože doposiaľ nevyvrátil svoje kontakty a prepojenie na osobu podozrivú z organizovaného zločinu, opakovane verejne klamal a mal neprípustné rasové narážky na pôde parlamentu“. Pripisujú mu aj ohrozenie riadneho výkonu súdnictva na najvyššom súde, keď
bezprostredne po nástupe do funkcie prepustil 12 administratívnych pracovníkov. Iniciatíva tvrdí, že Harabin šikanuje nepohodlných sudcov NS SR účelovým podávaním disciplinárnych návrhov, ich bezdôvodným prekladaním na iné kolégiá v rozpore s ich dlhoročnou špecializáciou, ako aj opakovanými a neodôvodnenými zmenami rozvrhu práce súdu. Za ten istý skutok sudcov nielen disciplinárne stíha, ale údajne aj odníma prácu v domácom prostredí a nepriznáva odmeny. Ako ďalej upozorňujú, opakovane neakceptoval stanoviská Sudcovskej rady NS SR , ktoré vyhoveli námietkam sudcov v súvislosti s prideľovaním vecí v rozpore so zákonom. Tvrdí, že na rozdiel od mnohých dlhoročných sudcov najvyššieho súdu, dvom sudcom dočasne prideleným na najvyšší súd vytvoril nadštandardné pracovné podmienky. „Nezabezpečil zníženie prieťahov v konaní naplnením zákonnej možnosti prideliť každému sudcovi Najvyššieho súdu jedného asistenta, rovnako prideľovanie pomocného administratívneho personálu jednotlivým senátom závisí od ich lojality k jeho osobe, "uviedli vo výzve. Harabin podľa iniciatívy Za otvorenú justíciu pri prideľovaní odmien diskriminuje názorových oponentov tak, že sudcom lojálnym jeho osobe priznáva neprimerane vysoké a ničím neodôvodnené odmeny, a svojim oponentom len symbolické čiastky alebo žiadne. "Šikanuje názorových oponentov aj tým, že im neumožňuje účasť na medzinárodných ani národných odborných seminároch a že im komplikuje čerpanie dlhodobo plánovaných dovoleniek,“ dodávajú vo výzve.
Výhrady sudcovskej iniciatívy smerujú aj k viacerým predsedom okresných a krajských súdov, ktorých však nemenujú. Tí sú podľa iniciatívy zodpovední za účelové podávanie disciplinárnych návrhov voči kritickým sudcom k súčasným pomerom v justícii. Vyčítajú im aj to, že naopak nepodali disciplinárne návrhy voči sudcom, u ktorých preukázateľne existovali dôvody na disciplinárny postih. Kritizujú ich aj za ďalšie údajné prehrešky: nerešpektovanie špecializácie sudcov a ich účelové prekladanie na iné kolégiá alebo grémiá, rozmach skrytého rodinkárstva pri obsadzovaní funkcií sudcov, justičných čakateľov a zamestnancov správy súdov a organizovanú podporu zneužívania moci zo strany Štefana Harabina ako ministra spravodlivosti a neskôr predsedu NS SR, ako aj a zo strany Súdnej rady SR.