V školstve si toho vláda naplánovala priveľa

„Všetky zámery sa nedajú reálne stihnúť, je ich priveľa a sú formulované príliš všeobecne,“ hodnotí plány pre vysoké školstvo Daniela Drobná z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA.

Pedagóg Jozef Smida má ten istý názor k tézam pre základné a stredné školstvo. „O vyšších platoch počúvajú učitelia niekoľko desiatok rokov, preto aj sľuby na ich zvýšenie berú s rezervou. Od novej vlády čakajú, že im vráti spoločenskú vážnosť, nájde viac peňazí pre školstvo a odstráni byrokraciu. Kde však nájde peniaze, najmä ak avizuje šetrenie, to je otázne,“ povedal Smida.

Miroslav Beblavý, poslanec za SDKÚ, ktorý sa venuje školstvu, tvrdí, že pri jeho financovaní existujú dve možnosti. „Z rozpočtu alebo z prostriedkov únie. Vláda vrátane ministra financií deklarovala vzdelávanie ako prioritu, takže aj v období rozpočtovej krízy by na prioritné rozvojové projekty mohli byť peniaze. Navyše to sú záväzky na štyri roky.“

Drobná upozorňuje, že podľa Eurostatu od roku 2006 klesá podpora financovania výskumu v porovnaní s HDP len v štyroch krajinách. A jednou z nich je Slovensko. „Takže chýba záväzok vlády, že štát bude rešpektovať európske trendy a záväzky financovať výskum primerane, teda aspoň do výšky 1 percenta HDP s trendom rastu tohto podielu z národných prostriedkov. Predchádzajúca vláda túto povinnosť opustila s odkazom na prostriedky zo štrukturálnych fondov,“ hovorí Drobná. Ak sa vláda zaväzuje uľahčiť prístup a čerpanie prostriedkov na výskum z fondov, potom to podľa nej vzbudzuje nádej, že sa zjednoduší enormná byrokracia s nimi spojená. „A to bude viac ako náročné, pravidlá sú dané až do roku 2013.“

Odborné školy bokom

Základné a stredné školy by mali prejsť zásadnými zmenami. Vláda chce zmeniť obsah učebných osnov, odstrániť memorovanie či zaviesť prijímanie študentov na stredné školy bez prijímačiek. Podľa Beblavého bude zmena obsahu a odstránenie memorovania dlhodobým procesom. „Ale keď sa nezačne dnes, tak sa to nikdy nestane. Niektoré zmeny budú viditeľné už v horizonte obdobia, najmä tam, kde stačí uvoľniť priestor učiteľom a nebudú sa im vnucovať hlúposti.“

Smida tvrdí, že také plány by sa mali zavádzať s rozumom. „Dieťa si musí trénovať pamäť, preto v určitých oblastiach učenie sa naspamäť má význam. Okrem toho o odstránení memorovania sa v dokumentoch pre školstvo rovnako písalo už v roku 1979. Žiadne nóvum sme si teda od vlády nevypočuli.“

Upozorňuje tiež, že prijímanie na niektoré stredné školy bez skúšok sa tu deje už dnes. „Každá škola sa snaží získať čo najviac študentov a najmä niektoré odborné školy dnes robia nábor, nie výber,“ hovorí Smida. Kritizuje, že vláda sa viac nezaoberá odbornými školami a už vôbec nie učňovským školstvom. Tomu je v pracovnej verzii venovaných pár riadkov.

Prečo zahraničné pobočky?

Súčasný stav neodrážajú ani mnohé zámery pre vysoké školstvo. Drobná ako príklad uvádza zámer podporiť štúdium v zahraničí aspoň na jeden semester. „Je vecou vysokej školy, či dáva študentom možnosť študovať aj v zahraničí. Systém je roky otvorený, vlády ho dokonca podporovali finančne. Dané možnosti však využíva príliš málo študentov,“ hovorí. Dôvodom sú peniaze. Naši študenti sú v rámci programu Erasmus podfinancovaní. Štúdium v zahraničí pre študentov aj učiteľov mal pôvodne zastrešovať projekt Národného štipendijné fondu, ktorý zamrzol. O ňom nie je v programe ani zmienka.

Podobne vláda vynechala aj plnenie Bolonskej deklarácie, ktorej cieľom je vybudovanie európskeho vysokoškolského priestoru cez zosúladenie akademických titulov a charakteru štúdia pre jednotlivé odbory. „Sme viazaní plniť ju, niektoré tézy pracovnej verzie ju reflektujú. Explicitným príkladom je kreditový systém štúdia a jeho prax, ktorá ani zďaleka nezodpovedá Bologni,“ dodala Drobná. Materiál rovnako celoživotné vzdelávanie spomína jednou vetou, hoci sa k nemu európske univerzity zaviazali už v decembri 2007.

Drobná nerozumie zámeru vlády stimulovať príchod pobočiek zahraničných univerzít. „Chce vláda týmto pred verejnosťou priznať, že Slovensko nie je schopné vlastným intelektuálnym, ľudským a finančným potenciálom poskytovať v dostatočnej miere a kvalite vlastným občanom vysokoškolské vzdelanie?“ pýta sa. Takýmito tézami operujú a takú prax realizujú rozvojové krajiny. „Žiadna špičková (výskumná) univerzita nemá filiálky kdekade po svete. Pobočky univerzít pôsobia výlučne v málo rozvinutých krajinách a nie preto, aby tam zvýšili konkurenciu, ale aby zabezpečili aspoň nejaké vysokoškolské vzdelanie pre domáce obyvateľstvo,“ zhodnotila Drobná.