Pri mafiánskych vraždách zomierajú aj nevinní

Policajný prezident minulý týždeň pripustil, že mafiánskych popráv teraz pribudne. „Ak je správna moja teória, tak je dosť možné, že teraz toho bude viac,“ vyhlásil v televíznej diskusnej relácii Lampa v súvislosti s vybavovaním si účtov v podsvetí. Je presvedčený, že keď bude polícia vyvíjať na organizovaný zločin tlak, môžu členovia podsvetia robiť chyby a siahať k najradikálnejším riešeniam. Spišiak je zástancom názoru, že je účinnejšie rozkladať mafiu zvnútra, ako dostať zločincov pred súd. „Policajný zbor musí robiť aj určité rozkladné opatrenia, informovať, znemožniť, zabezpečiť, aby sa niečo nedalo realizovať tak, ako si to predstavujú takéto živly. Toto je vo väčšine prípadov ešte väčší prínos ako odsúdenie, preto lebo súdny proces trvá roky, no a stojí veľa peňazí,“ tvrdí.

Bývalý minister vnútra Vladimír Palko je presvedčený, že situácia z deväťdesiatych rokov, keď šéfovia mafie bojovali o teritóriá a vplyv, sa už nezopakuje. „Deväťdesiate roky sa nevrátia. Polícia bola vtedy bezmocná a mafiáni si mysleli, že sú beztrestní,“ upozorňuje Palko. Podľa neho vývoj a situácia v podsvetí prešla tromi stupňami. „Prvý boli zlaté 90. roky pre mafiu, kde bola polícia bezradná. Potom prišlo obdobie rokov 1998 až 2004, kde už polícia na podsvetie zatlačila tvrdšie. Od roku 2004 nastalo určité upokojenie a za mrežami s doživotnými trestami skončilo zopár šéfov z organizovaného zločinu,“ hovorí Palko.

Za mafiánske popravy z deväťdesiatych rokov sedia za mrežami len niektorí členovia podsvetia napríklad Dušan Borženský, Mikuláš Černák či Alojz Kromka, prezývaný Lojzo Čistič.

Lenže pri tom, ako si podsvetie medzi sebou vyrovnáva účty, prichádzajú neraz o život aj ľudia, ktorých s organizovaným zločinom nič nespájalo. Takto napríklad popravili doteraz neznámi nájomní vrahovia tridsaťročnú ženu a desaťročného chlapca, ktorí sa viezli v aute ich vytypovanej obete. Stalo sa tak na Vianoce roku 2004 v Moste pri Bratislave. Pri streľbe medzi mafiánmi zomrel tiež náhodný hosť v bratislavskom Irish pube či mladý muž v Košiciach, ktorého zasiahli guľky pri streľbe na Jozefa Eštóka. Nevinný človek zahynul aj pri nastražení výbušniny v telefónnej búdke v Žiline.

Bývalý šéf policajných vyšetrovateľov Jaroslav Ivor si myslí, že vojna gangov zasahuje vždy aj do života bežných občanov. Podľa neho musí štát prostredníctvom polície kriminalitu a organizovaný zločin kontrolovať a nie tolerovať. „Štát musí organizovaný zločin udržať v takých medziach, aby sa občan cítil bezpečne na ulici či napríklad v reštaurácii,“ upozorňuje Ivor.

Nechať mafiánov vybavovať si účty medzi sebou na verejnosti považuje za nebezpečné a neprípustné aj exminister vnútra Robert Kaliňák. „Ale nech posúdi verejnosť, či je lepšie, keď mafia na uliciach ohrozuje aj nevinných občanov, alebo vyhladenie transformovaného organizovaného zločinu na inom poli,“ hovorí Kaliňák.

Ministerstvo vnútra na otázku Pravdy, aké opatrenia chce polícia prijať, aby pri vyrovnávaní účtov medzi mafiánmi neboli terčom aj bežní občania, nereagovalo.

Za posledných šesť rokov sa počet verejných popráv bossov podsvetia oproti deväťdesiatym rokom znížil. Posledné popravy sa odohrali v rokoch 2003 až 2004. Vtedy zastrelili na verejnosti – Jána Takáča, Jozefa Surovčíka, Jozefa Slobodu a Petra Čongrádyho.

Ich vrahovia či objednávatelia vrážd však doteraz nestáli pred súdom a polícia pri viacerých vraždách prerušila vyšetrovanie pre nedostatok dôkazov. V nejednom prípade sú aj svedkovia, ale tí sa boja vypovedať.