Ministerstvám a úradom už minister poslal list, že na budúci rok dostanú na mzdy o desatinu menej peňazí ako tento rok. Šetrenie sa má riešiť prepúšťaním. O prácu by tak prišlo viac ako 20-tisíc z celkovo asi 230-tisíc úradníkov.
Mikloš má priamo dosah na asi 140-tisíc úradníkov platených štátom a prepúšťanie zvyšných zamestnancov majú v rukách obce, ktorým peniaze chýbajú tiež a pristúpia zrejme ku škrtom. Krátenie miezd sa vo verejnej správe nebude týkať len 130-tisíc učiteľov.
Ministerstvo chce na platoch úradníkov za rok ušetriť spolu 300 miliónov eur. „Ak sa úrady budú chcieť zbaviť ľudí, tak to pri tejto príležitosti urobia, priestor na to je,“ myslí si odborník na štátnu službu Ľubomír Plai. Úsporu ďalších 80 miliónov eur ročne si rezort financií sľubuje od druhého zadaného príkazu, aby úrady o desatinu skrátili výdavky na nákupy tovarov a služieb.
Masívne prepúšťanie 20-tisíc úradníkov by zvýšilo už tak vysokú, takmer 15-percentú nezamestnanosť asi o jedno percento. Štát by zároveň takéto prepúšťanie stálo na odstupnom do sto miliónov eur, keďže úradníci pri odchode dostávajú až päť platov a priemerne berú 950 eur mesačne.
Desatinové škrty Mikloš úradom prikázal, aj keď nemá ešte analýzy, či rezervy nie sú napríklad väčšie. „V rezorte vnútra momentálne prebieha analýza rozpočtových výdavkov,“ reagovala Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra a podobne na možnosť šetriť reagovali aj ďalšie rezorty.
Koľko ľudí sa bude prepúšťať, prípadne či sa budú znižovať mzdy, nevie vo svojom rezorte zatiaľ odhadnúť ani samotný Miklošov rezort. „Ministerstvo financií predloží vláde správu o stave verejných financií aj návrh opatrení na riešenie problémov v tejto oblasti na tento rok do konca augusta. Na možnostiach konkrétnych opatrení šetrenia sa momentálne pracuje,“ tvrdí vedúci oddelenia komunikácie ministerstva financií Mikuláš Gera.
Ľubomír Plai si myslí, že úrady budú nielen prepúšťať, ale môžu to riešiť aj krátením platov. „Tam sú také rezervy, že sa s desiatimi percentami ľahko vyrovnajú. Úrady majú napríklad vyčlenené veľké sumy na odmeny, ktoré sa môžu zoškrtať. Prepúšťanie by potom v konečnom dôsledku mohlo byť aj v menšom rozsahu,“ upozorňuje Plai. Problém nevidí ani v tom, že škrty sa robia bez konkrétnych analýz. „Je dobré, že sa ide šetriť a nechá sa na úradoch, ako to spravia,“ dodáva.
Mikloš očakáva prepúšťanie. „Predpokladáme, že to budú riešiť predovšetkým znížením prezamestnanosti vo verejných inštitúciách, ak nechcú znižovať platy,“ konštatoval minister. Platy úradníkov tvoria asi pätinu výdavkov štátu.
Prepúšťanie úradníkov sľubovala aj minulá vláda Roberta Fica, ale napokon k nemu nepristúpila. Niektorí predstavitelia Smeru poukazovali na skutočnosť, že ak sa prepustený zaradí medzi nezamestnaných, štát s ním má tak či tak značné náklady.
Súčasná vláda však prepúšťanie a krátenie výdavkov úradov berie ako jedno z opatrení, ako usporiť spolu 380 miliónov eur. Na budúci rok chce Mikloš pritom celkovo znížiť výdavky štátu a znížiť príjmy o 1,7 miliardy eur, čo podporila aj vláda v programovom vyhlásení. Ako sa bude šetriť, Mikloš povie do konca tohto mesiaca.
Podľa informácií Pravdy chce rezort ďalších asi 300 miliónov eur ušetriť na zrušení výnimiek z platenia odvodov a daní. Takéto opatrenie by však zvýšilo odvody a znížilo čisté mzdy niektorým zamestnanom, živnostníkom aj majiteľom firiem a je otázne, či si nájde politickú podporu. Približne 40 miliónov eur by koalícia ušetrila, ak by od januára zvyšovala penzie len o infláciu a nezohľadnila pritom tak ako doteraz aj rast miezd.
Ministerstvo financií zvažuje od januára aj rast dane z pridanej hodnoty. Ak by sa štát napríklad rozhodol zdvihnúť 19-percentnú DPH, ktorá sa platí z každého tovaru či služby, na 21 percent, získal by tým asi pol miliardy eur ročne.
Nepopulárne kroky vláda pripravuje, keďže v posledných dvoch rokoch sa pre krízu príjmy štátu scvrkli, ale výdavky adekvátne nie. Štát žil na dlh. Podobne fungovali aj Poliaci aj Česi, ktorí už tiež ohlásili zvyšovanie DPH a prepúšťanie úradníkov.
Podľa analytikov je ozdravenie nevyhnutné. „Bude to mať asi z krátkodobého hľadiska negatívny vplyv na zamestnanosť, prípadne na spotrebu domácností. Na druhej strane, ak by sa nešetrilo, pre ekonomiku to znamená väčšie riziká do budúcnosti, ktoré môžu viesť k zdraženiu štátneho dlhu, ale aj k drahším pôžičkám pre firmy,“ zdôrazňuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Balíček vládnych opatrení na rok 2011
- za 1,7 miliardy eur – 310 eur na jedného Slováka
Úspory na úradoch – úspora 380 mil. eur – ISTÉ OPATRENIE
- na mzdy budú mať verejné inštitúcie o 10 % menej peňazí, čo môže znamenať prepustenie až 20-tisíc úradníkov
- bežné výdavky na kúpu tovarov a služieb úrady musia znížiť o 10 %
Zrušenie výnimiek z platenia daní a odvodov – príjem 300 mil. eur – PRAVDEPODOBNÉ OPATRENIE
- Všetci nasledujúci ľudia budú musieť začať platiť z príjmu nielen dane, ale aj odvody do Sociálnej poisťovne (13,4 % platí zamestnanec a 35,2 % za neho platí zamestnávateľ):
- brigádnici alebo ľudia pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti
- živnostníci podnikajúci prvý rok
- umelci, novinári
- prenajímatelia nehnuteľností
- jubilujúci a odchádzajúci zamestnanci
- zamestnanci čakajúci v pohotovosti doma
- spoločníci vyplácajúci si zisk vyprodukovaný s. r. o.
Zvýšenie DPH – príjem o 250 až 500 mil. eur – ZVAŽOVANÉ OPATRENIE
- menší dodatočný príjem by mal štát ročne z rastu dane z terajších 19 % na 20 % a väčší z rastu dane na 21 %
- daň sa platí z každého predaného tovaru alebo služby a je najväčším príjmom štátu
Menší rast penzií – úspora asi 40 mil. eur – ZVAŽOVANÉ OPATRENIE
- zmení sa doterajší „švajčiarsky“ systém valorizácie dôchodkov – zrejme sa budú zvyšovať len o mieru inflácie
- namiesto o 3,3 % by sa tak dôchodky od januára 2011 zvyšovali priemerne možno len o 1,3 %
- reálna hodnota dôchodkov v takom prípade prestane rásť, vo vzťahu k životným nákladom zostanú penzie na rovnakej úrovni
- zasiahlo by to najmä starších penzistov, ktorých dôchodky sú nízke
Aké ďalšie opatrenia sa – PRIPRAVUJÚ A ZVAŽUJÚ
- zvýšenie 6-percentnej DPH na predaj potravín z dvora a 10-percentnej DPH na knihy a lieky
- elektronické verejné obstarávanie, ktoré má priniesť úspory z nákupov úradov
- lacnejšia výstavba diaľnic
- viac dividend zo štátnych podnikov
- nové príjmy z privatizácie železníc (Cargo), letiska Bratislava, teplární, autobusovej dopravy
- úspora na zmene pravidiel pre odchod do predčasného dôchodku