Najnovšie sa blysol vyhlásením, že treba znížiť rozlohu chránených území, pretože ich „máme veľa“. Z chránených území chcel v druhej Dzurindovej vláde ukrojiť vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a rozširovať v nich cestovný ruch. Z odbornej verejnosti sa na neho zniesla vlna kritiky a jeho návrhy sa nakoniec nerealizovali.
Európa niekoľko rokov razí opačný trend. Kvôli vymieraniu niektorých druhov vtákov či rastlín, tzv. znižovanie biodiverzity, sa Európska komisia snaží nájsť spôsob, ako tomuto javu zabrániť. Jedným z jej opatrení bolo založenie chránených území v sieti Natura 2000, ktoré je Slovensko podľa európskej legislatívy povinné chrániť.
Exminister životného prostredia László Miklós (SMK) Simonove zámery kritizuje. „Keby povedal, že najprv nechá zmapovať chránené územia a potom sa aj podľa medzinárodných záväzkov rozhodne, čo s nimi ďalej, tak to by som bral. Takto Simon len nahráva investorom,“ povedal Miklós s upozornením, že zníženie rozlohy môže posúdiť len odborník, nie politik. Šéf lesoochranárskeho združenia VLK Juraj Lukáč dodáva, že o tom, či sa chránené územia zmenšia, môže Simon hovoriť až vtedy, keď bude mať koncepciu, čo chce chrániť, a krátkodobú a dlhodobú víziu. „A to zjavne nemá,“ podotkol Lukáč.
Lukáč tiež nesúhlasí so znížením poplatkov za vyňatie pôdy. „Vzťahuje sa to aj na lesnú pôdu a poplatky doteraz investorov od nej odradzovali,“ vysvetlil. Podľa Miklósa systém odvodov za zabratie poľnohospodárskej pôdy, ktorý zrušil minister, bol nastavený prechádzajúcou vládou zle. Riešením však nie je ani dnešné uvoľnenie. „Pôdu treba chrániť aj finančnými opatreniami. Situácia je však v každom regióne iná. Na severe má napríklad ekologickú hodnotu menej kvalitná pôda, na juhu je zase cenná úrodná pôda. Preto by bolo vhodné zaviesť pravidlá ochrany pôdy pre každý okres zvlášť,“ tvrdí Miklós.
Pod znižovanie biodiverzity sa podľa európskej stratégie podpisuje aj úbytok pôdy. Európa odporúča štátom zástavbu pôdy obmedziť a nahradiť ju rehabilitáciou opustených miest. Daniel Lešínsky z mimovládnej organizácie CEPTA upozorňuje, že pôda je spoločné dedičstvo, ktoré nikto nevyrobí a ak sa raz zastavia, je nenávratne preč. „Viac ako 50 percent potravín, ktoré by sme mohli dopestovať na Slovensku, dovážame. Máme nevyužitý potenciál pre produkciu biomasy. Ak si uvedomíme vysokú nezamestnanosť, tak tu je priestor pre politiku vlády – v podpore regionálnej sebestačnosti,“ povedal.
Podľa neho by sa zástavba mala nasmerovať na najmenej kvalitné pôdy a zarastenú poľnohospodársku pôdu tzv. biele plochy. Ministerstvo pôdohospodárstva sľubuje, že pripraví novelu zákona o ochrane pôdy, v ktorej pre vyňatie z pôdneho fondu nastaví nové pravidlá.