Ministri a poslanci zo SaS idú robiť biznis

Strana SaS Richarda Sulíka sa prepojila s biznisom. Časť ministrov a poslancov strany si pred niekoľkými dňami založilo vlastnú eseročku Liberálny dom, s. r. o, ktorá už teraz vzbudzuje veľa otáznikov.

05.08.2010 23:50
krajcer, sulík, sas Foto:
Šéf parlamentu a strany SaS Richard Sulík (vpravo) založil s ministrom kultúry Danielom Krajcerom a ďalšími spolustraníkmi fi rmu Liberálny dom. Podľa politológa by sa poslanci či ministri nemali púšťať do podnikateľských aktivít.
debata (141)

Medzi spoločníkmi je napríklad predseda parlamentu Richard Sulík, minister kultúry Daniel Krajcer, minister obrany Ľubomír Galko či štátny tajomník na ministerstve hospodárstva Martin Chren. Konateľom firmy je jeden zo zakladateľov strany Jozef Boskovič, ktorého SaS nenominovala do verejnej funkcie.

„Ideme kupovať nejakú budovu a budeme s ňou podnikať. Je to mimo strany. Nevidím v tom žiaden problém,“ povedal minister obrany Ľubomír Galko. Keďže nejde o stranícku firmu, ktorá sa riadi zákonom o politických stranách, jej hospodárenie nebude podliehať ani verejnej kontrole. Aj keď ide o eticky neobvyklú aktivitu, založením Liberálneho domu politici SaS zákon zatiaľ neporušili.

„Je to nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi. V západných krajinách by za toto na druhý deň leteli z vlády. U nás to však neprekáža. Keď sa už niekto dostane do vysokej politickej funkcie, mal by sa zdržiavať takýchto aktivít,“ zhodnotil účinkovanie vysokých predstaviteľov strany SaS v biznise politológ Rastislav Tóth.

Podľa obchodného registra sa firma bude zaoberať prenájmom nehnuteľností a poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom. Hovorkyňa strany Veronika Gallisová bližšie podrobnosti neprezradila, nevysvetlila ani aké „základné služby“ bude ponúkať. „Úlohou Liberálneho domu bude zabezpečiť podmienky na efektívne fungovanie aktivít spojených s liberálnou agendou. Firma bude vlastníkom nehnuteľnosti, kde nevyužité priestory budú k dispozícii na štandardný prenájom,“ uviedla Gallisová.

Ivan Šimko (KDH), ktorý je expert na zákon o politických stranách, hovorí, že ak firmu založili fyzické osoby, nemá nič spoločné so stranou. „V jej štruktúrach môžu byť aj verejní funkcionári, nesmú však zastávať výkonné funkcie. V prípade eseročky sa to týka postavenia konateľa, ten nesmie byť zároveň poslancom alebo štátnym tajomníkom,“ podotkol Šimko. Politici však môžu informácie, ktoré získajú pri výkone funkcie, využiť v prospech firmy, a to už v rozpore so zákonom je. Rovnako je sporná aj reklama firmy. Funkcionári v nej nemôžu použiť svoje meno, osobu, podobizeň ani hlas. Politológ Rastislav Tóth krúti nad postupom straníkov zo SaS hlavou. „Podnikatelia, ktorí sa dostanú do funkcií, predávajú svoje podniky a teraz vzápätí okľukou si zakladajú ďalšie,“ dodáva Tóth.

Politické strany pritom majú možnosť zakladať firmy, aby si mohli zarobiť na svoju činnosť. Šimko dodáva, že nevýhodou zákona je, že presne vymedzil, v akej oblasti môžu podnikať. „Je tam napríklad vydavateľstvo, publikačná a propagačná činnosť. To nie sú také zárobkové činnosti, aby výrazne strane pomohli zlepšiť si finančné postavenie,“ povedal. Eseročku má napríklad strana Smer. Jediným spoločníkom Agentúry Smer, s. r. o. je strana. Cez ňu si prenajíma poslanecké kancelárie a realizovala nadstavbu sídla na Súmračnej ulici v Bratislave. Stranícku firmu Ľavica, s. r. o. si pred voľbami založila aj mimoparlamentná strana SDĽ.

141 debata chyba