Boli ste štyri roky ministrom, potom štyri roky poslancom a opäť ste ministrom. Zakotvili ste navždy v politike?
Dúfam, že nie navždy.
Nie je vám na prekážku vaše podnikateľské zázemie?
Bývam v Teplom Vrchu a chcem sa vrátiť tam, kde som sa narodil. Je tam síce vysoká nezamestnanosť a prekrásna príroda, ale nemôže odtiaľ každý ujsť. Chcem žiť a pracovať v tomto kraji. Ministrom je človek len dočasne.
Keď ste boli ministrom po prvý raz, nevyhli ste sa dotačnej kauze kvôli podniku, v ktorom ste predtým podnikali. Nehrozí teraz, že prídu opäť dotácie na farmu, v ktorej má minister majetkovú účasť?
Žiadnemu ministrovi by nemala hroziť dotačná kauza, pokiaľ nebude niekto meniť dotačný systém tak, aby bol výhodnejšie nastavený pre konkrétnu spoločnosť. Systém je transparentný a mne osobne nič nehrozí, keďže som podnikanie ukončil.
Na ministerstve ste už spravili zmeny v štátnych lesoch, vo veterinárnej a potravinovej správe. Akú predstavu máte o fungovaní Slovenského pozemkového fondu, kauzy ktorého otriasali minulou koalíciou?
Bol by som rád, keby Slovenský pozemkový fond začal pracovať až potom, keď parlament prijme novelu zákona o reštitúciách, ktorá prinesie systematické riešenie i nové personálne zloženie fondu. Náhradný pozemok dostane reštituent len v tom katastrálnom území, kde reštitučný nárok vznikol. Ak tu voľný pozemok nebude, alebo reštituent nebude s ponúknutým pozemkom súhlasiť, potom dostane len finančné odškodné.
Je to dostatočné opatrenie na to, aby ste zabránili miliónovým špekulatívnym zámenám pôdy, ktoré sa robili v nedávnej minulosti?
Pokiaľ zákon zakáže vydávať pôdu reštituentom mimo daného katastra, určite áno. Podstatou novely bude presun pôdy len v rámci katastra, vydanie pozemku nebude možné ani v rámci okresu. Kto nebude spokojný, dostane finančné odškodné. Som presvedčený, že v priebehu jedného až pol druha roka sa desiatky tisíc reštitučných nárokov podarí vysporiadať.
Znamená to koniec výmenám pozemkov získaných v rámci reštitúcie z málo lukratívneho Zemplína do atraktívnych Vysokých Tatier?
Keď mal niekto pôdu v Bratislave, nech ju na jej území dostane. Ak iný v Spišskej Belej, nech ju má tam. Už sa nebudú môcť robiť presuny z Michaloviec do Vysokých Tatier či Bratislavy, ani inde. Spochybňovať vydanie pôdy v katastri, kde nárok vznikol, je bezpredmetné. Je to najčistejšie riešenie, ktoré zabráni podvodom a klientelizmu.
Na srdci vám leží spravodlivosť. Slovenským farmárom, ktorí dostávajú nižšie podpory ako západoeurópski, chcete pomôcť aj tým, že zamedzíte „selektívnemu“ zvýhodňovaniu zahraničných agropodnikateľov na Slovensku. Ako? Je to vôbec možné?
Žiadny zahraničný agroinvestor nebude mať výhody oproti domácim podnikateľom, len preto, že príde podnikať na Slovensko. Zamýšľame sa nad tým, ako zmeníme systém hospodárenia v poľnohospodárskej prvovýrobe. Chcem sa inšpirovať vzormi v Holandsku, Dánsku a inde. Skúste sa presťahovať do Dánska a začať tam podnikať. Nie je to vôbec jednoduché.
Chcete povedať, že neumožníte nakupovať Dánom a ostatným cudzincom pôdu alebo celé družstvá?
Takýchto investorov je na Slovensku niekoľko desiatok. Je najvyšší čas zaviesť pravidlá, kto a za akých podmienok môže na poľnohospodárskej pôde podnikať.
Vyplýva z toho, že v budúcnosti nenastane situácia, aby nejaký cudzinec kúpil celé poľnohospodárske družstvo?
Manažmenty, ktoré sú pripravené predať podnik do zahraničia, sú zodpovedné za to, že sa táto krajina rozpredáva. Bolo a je ich morálnou povinnosťou vychovať si ďalšiu generáciu, ktorá dokáže plynule prebrať podniky a viesť ich ďalej. Tí, ktorí sú pripravení družstvá predať, tento záväzok nezvládli.
Mnohí vám za tieto slová zatlieskajú, ale realita je iná a družstvá sa predávajú bez zábran za veľké peniaze.
Isteže, peniaze majú obrovskú moc, ale je tu aj štát, ktorý má povinnosť priniesť do tohto procesu pravidlá, ak chcete, reguláciu. Ak nenájdeme nejaké riešenie, potom nemôžeme hovoriť o Slovensku. O akej Slovenskej republike budeme hovoriť, keď jej pôdu budú vlastniť cudzinci?
Aké bude vaše riešenie?
Ako som povedal, chcem sa inšpirovať pravidlami, ktoré sa uplatňujú v Dánsku či Holandsku. Sú to členské krajiny Európskej únie práve tak ako my. Prečo by sme ich nemohli využiť.
Kto bol v Dánsku, videl tam hospodáriť aj Holanďanov.
Áno, ale Dáni im umožnili gazdovať za veľmi prísnych podmienok. A takto hodláme nastaviť podmienky aj my.
Ako chcete vyviesť odvetvie z krízy?
Minulá vláda označila pôdohospodárstvo za svoju prioritu. Bolo také prioritné, že sa vymenili štyria ministri a štyria štátni tajomníci. Na konci ich vlády bola za minulý rok strata v poľnohospodárstve vyše sto miliónov korún. A to neboli ani povodne, ani úroda nebola najslabšia. Podporovali živočíšnu výrobu a stavy dojných kráv klesli o 18 percent, dobytka celkovo o desať percent a ošípaných o 36 percent. Zeleninárstvo sa prepadlo o 25 percent. Svedčí to o tom, že v rezorte je čosi choré.
Čo s tým chcete robiť?
V každom prípade treba prerobiť celý systém a prijať skutočne systémové opatrenia. Zastavíme megalomanské projekty na modernizácie fariem za tristo miliónov korún. Tieto projekty sa ťažko financovali aj prostredníctvom bankových úverov. Dnes, keď je kríza a podniky sú preúverované, megamodernizácia ohrozila ich existenciu. Keď si k tomu prirátame ešte aj povodne, situácia je „duplom“ zlá.
Dokážete vymanévrovať z tejto situácie?
Hľadáme riešenia, ktoré by umožnili žiadateľom odstúpiť od dlhodobých projektov a mohli ich ukončiť skôr za presných podmienok, a tak sa aj skôr dostali k peniazom. Rezort nebude nástojiť na dotiahnutí projektov do konca. Pretože keby sme nástojili na ich dokončení, v mnohých prípadoch by to viedlo k likvidácii podnikov.
Slovensko nemá veľa výrobkov s chráneným zemepisným označením pôvodu. Jedným z nich je bryndza. Postaráte sa o to, aby bryndza obsahovala primerané množstvo ovčej hrudky?
Dúfam, že bryndza ako tradičný slovenský výrobok sa zachová v tej podobe, ako bola vyrokovaná v rámci prístupu Slovenska do únie. Slovenská bryndza musí obsahovať aspoň 50 percent ovčej hrudky. Akákoľvek iná bryndza, s nižším obsahom ovčieho syra, často len mizivým, nie je už bryndza, ktorú slovenský spotrebiteľ pozná. Preto nabádam výrobcov kvalitnej bryndze, aby prišli a spoločne s ministerstvom sa uchádzali o ochranu v rámci EÚ. Ministerstvo ju nemôže vykonať samo. Môžeme uskutočniť len požiadavky výrobcov. V predchádzajúcom funkčnom období som ich horko-ťažko presvedčil, aby sme uchránili pre bryndzu chránené zemepisné označenie Slovenská bryndza. Bol by som rád, keby sme sa dohodli a nedovolili vyrábať niečo, čo bryndzou vôbec nie je.
Sotva ste sa stali ministrom, Maďarsko podalo žalobu na Európsku komisiu kvôli tomu, že zaregistrovala Slovensku označenie Vinohradnícka oblasť Tokaj v elektronickom registri E-Bacchus. Ste ochotný ísť na zmier. Znamenal by zmier zníženie plôch v slovenskom Tokaji?
Takáto úvaha je scestná.
Prečo?
Slovenská republika má Tokaj a má sa správať ako zodpovedný vlastník značky Tokaj. Je mi len ľúto, že v predchádzajúcom období sa k tomuto územiu takto nesprávali. Treba si uvedomiť, že Maďarská republika uznala Slovenskej republike existenciu tokajských honov v katastrálnych územiach siedmich obcí. Raz už bola dohoda odsúhlasená slovenskou aj maďarskou vládou a takisto Európskou komisiou na 565 hektárov. V tejto výmere sú zaradené vinohrady s kvalitou honov 1A, 1B a 2. Žiadne iné územie nemá predpoklad, aby bolo zaradené do honov s kvalitou 1A,1B a 2.
Z toho teda vyplýva, že z proklamovanej plochy slovenského Tokaja 908 hektárov sa to skončí na 565 hektároch, ktoré ste už raz dojednali?
Absolútne ma vytáča skutočnosť, keď si niekto osvojuje možnosť hovoriť o 908 ha. Bol by som rád, keby ktokoľvek, kto používa tieto čísla, aspoň raz vedecky dokázal, kde je tých 908 hektárov na území Slovenska. Ja ich nepoznám.