Za vládny program, ktorý počíta s výrazným šetrením, hlasovalo všetkých 79 poslancov koalície. Opozícia vládny program nepodporila. Proti bolo 66 poslancov, hlasovania sa nezúčastnili poslanci Smeru Pavol Paška, Miroslav Číž, Ján Počiatek, Vladimír Jánoš a predseda SNS Ján Slota.
Vláda má veľké ambície – do roku 2013 znížiť schodok verejných financií na tri percentá. To podľa prepočtov analytikov znamená zvýšiť príjmy alebo skresať výdavky asi o 2,5 miliardy eur, čo je priemerne asi 460 eur na jedného Slováka. Ako kabinet úspory dosiahne, však program nekonkretizuje.
Analytici vo vládnom programe dostatočné škrty nevidia. Či to pravicová vláda s nápravou verejných financií myslí vážne, sa ukáže pri návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. „To, čo mohlo reálne ušetriť, napríklad dorovnanie DPH na 19 percent aj pri knihách a liekoch, sa tam nedostalo,“ hovorí analytik Ján Baránek.
Ani podľa Petra Goliaša z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy sa z programového vyhlásenia vlády nedozvieme, ako chce kabinet šetriť. „Opatrenia znižujúce verejný deficit v ňom nie sú dostatočne konkrétne,“ tvrdí.
Vláda si úspory sľubuje od zníženia korupcie a zvýšenia dohľadu verejnosti nad tendrami a zákazkami, čo má zabezpečiť najmä povinnosť zverejniť všetky zmluvy na internete. Kým by neboli na webe, neplatili by. Práve oblasť boja proti korupcii a za transparentnosť nakladania s peniazmi daňovníkov považujú analytici za najkvalitnejšiu a najdôležitejšiu. „Žiadna vláda nemôže byť dôveryhodná, keď nerieši krízu morálky a keď jej členovia nedodržiavajú pravidlá,“ vyhlásila v záverečnej reči pred poslancami Iveta Radičová. Sľúbila, že členovia jej vlády ich dodržiavať budú.
Za vládny program hlasovali všetci poslanci pravicovej koalície vrátane skupiny z klubu SaS Obyčajní ľudia. Tí pôvodne žiadali zvýšiť úspory na politikoch, napríklad zdaniť paušálne náhrady poslancom. Koalícia takéto úspory napokon slovne prisľúbila, ale ani všetci koaliční poslanci sa do šetrenia na sebe nehrnú. Nápady, aby všetky ich príjmy vrátane paušálnych náhrad boli považované za bežné a platili za ne dane a odvody, alebo aby sa im zrušilo odstupné vo výške piatich platov, sa im nepozdávajú.
Jasne proti je napríklad bývalý šéf klubu SDKÚ Stanislav Janiš. Podľa neho to je, ako keby ľuďom zdaňovali cestovné či stravné. Naopak, nováčik Miroslav Beblavý súhlasí, že vysokí ústavní činitelia by mali v čase krízy prejaviť solidaritu, aj keď poslanci podľa neho nie sú preplatení. Pred zdaňovaním náhrad však uprednostňuje systémovejšie riešenie – zníženie čistého príjmu o desať percent, čo je suma prípadnej dane. „Do akej miery vláda znižuje príjmy úradníkov, mala by aj sebe,“ dodal.
Proti zdaňovaniu je tiež KDH, ktoré by radšej začalo diskusiu o zmene systému platieb pre poslancov. „Sú to reálne náklady poslancov na prácu. Nemali by podliehať zdaneniu tak, ako sa nezdaňujú paušálne náklady živnostníkov alebo náklady podnikateľských subjektov,“ povedal hovorca KDH Matej Kováč. Rozdelený je aj klub Mostu. Predsedu strany Bélu Bugára nápad nenadchol. Ondrej Dostál z OKS úspory podporuje. „Myslím si, že tento návrh stojí za to, aby sme sa ním zaoberali,“ uviedol.
Najsilnejší poslanecký klub v parlamente tiež nemá prílišnú chuť obmedzovať svoje výhody. Najmä mimobratislavskí tvrdia, že nezdanených vyše 1 600 eur potrebujú na prácu v regiónoch. Vplyvný poslanec Smeru Ján Richter uvažuje, že by sa mohlo obmedziť odchodné z päťmesačného na dvojmesačné. „Tu by mohli platiť atribúty zo Zákonníka práce, aj keď si uvedomujem, že poslanecký mandát nie je o zamestnaneckom vzťahu.“
„Šetríme už od roku 2007, keď sme si zmrazili platy. To robí okolo 500 eur, čo je slušná suma,“ vyjadril väčšinový názor poslancov predseda klubu SNS Rafael Rafaj. Dostávať od štátu menej je vraj pripravený minister hospodárstva za SaS Juraj Miškov. „Nemám s tým najmenší problém. Iniciatíva tu už je,“ povedal. Analytik Goliaš považuje zdaňovanie náhrad za súčasť rušenia výnimiek v daniach a odvodoch, ktoré ohlásila vláda. Takáto cesta je podľa neho správna.