Odvahu podporiť pôžičku Grécku mal iba poslanec za KDH Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky pre Slovensko a Slovinsko. V diskusii vyhlásil, že nechápe, ako môže niekto súhlasiť s účasťou v európskom ochrannom vale a zároveň byť proti pomoci Grécku. Oba kroky smerujú k záchrane eura a eurozóny. Za bola aj jeho kolegyňa Mária Sabolová, tá však vzápätí súhlas stiahla s tým, že sa pomýlila.
Postoj koalície ku Grécku nebol prekvapením. O to sa postaral paradoxne Smer, ktorý ešte vo vláde s oboma projektmi za Slovensko súhlasil, za pôžičku však nehlasoval. Všetci jeho poslanci vytiahli hlasovacie karty, čím sa do hlasovania vôbec nezapojili.
Expremiér Robert Fico vyhlásil, že už ako vládna strana boli ochotní hlasovať za pôžičku až po tom, čo Brusel zhodnotí, či Atény plnia prísnu domácu úlohu úspor a škrtov. „My sme žiadali jednu jedinú vec – počkajme na túto oficiálnu správu, ktorá bude začiatkom septembra.“
Fico je pripravený zavolať socialistickým predsedom vlád v Rakúsku, Španielsku, Portugalsku a Slovinsku, aby zistil, akú ujmu spôsobil nesúhlas s pôžičkou na dôveryhodnosti Slovenska ako partnera v Európskej únii. Spýta sa tiež, či je možné opätovné hlasovanie v parlamente.
„Takticky je to veľmi dobrý ťah, strategicky je to však pre budúcnosť kontraproduktívne,“ myslí si o nehlasovaní Smeru analytik Ivo Samson. Strana si už teraz vytvára alibi pred ďalšími voľbami. „To, že sa na hlasovaní nezúčastnila, jej umožní, aby pred voličmi nestratila glanc. Pôžička Grécku je medzi ľuďmi nepopulárna. Preto strana, ktorá ju prisľúbila, zostala napokon nerozhodná.“
Slovensko je jediným členom eurozóny, ktorý sa postavil proti pomoci Grécku. Analytik Radovan Geist hovorí, že zmluvy s neúčasťou niektorého z členov počítajú, preto ich ostatné parlamenty nebudú musieť znova schvaľovať. Náš podiel, predstavujúci jedno percento, doplatia ostatní, ak to bude treba. „Politicky to je však zlý signál,“ hovorí o rozhodnutí parlamentu. Argumenty o požičiavaní nezodpovedným, ktoré proti pôžičke zazneli, podľa neho neobstoja.
Podľa diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Jána Kubiša sa nová vláda v očiach Európskej únie stihla v prípade eurovalu a poskytnutia finančnej pomoci Grécku ukázať v zlom svetle. „Bol to prejav absolútneho diletantizmu a provinčného prístupu ku kľúčovej otázke budúcej stability eurozóny, čo mnohým v zahraničí vyrazilo dych. Možno som pri tom použil mierny výraz,“ povedal.
Čo si o postoji novej vládnej koalície myslia vplyvní partneri z únie, sa premiérka Iveta Radičová dozvie už čoskoro. 25. augusta bude mať dosť času vypočuť si názor spolkovej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá ju pozvala do Nemecka na oficiálnu návštevu.
Šéf parlamentu a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík nemá obavy. Rovnako ako SDKÚ je presvedčený, že odmietnutie pôžičky je správne. O solidarite a pomoci si myslí, že ak bude Slovensko dobre hospodáriť, nebude potrebovať, aby s ním bola nejaká iná krajina solidárna.
Pokiaľ ide o Grécko, povedal, že ak aj pôžičku dostane, „jeho dlh sa čoskoro dostane na 150 percent HDP… Skôr či neskôr bude musieť Grécko opustiť eurozónu,“ tvrdí. Evidentne podľa neho nie je krajinou, ktorá je schopná šetriť, a pôžička by len predlžovala agóniu.
Marcinčin: Chyba sa stala ešte pred voľbami
Za pôžičku Grécku ako jediný hlasoval Anton Marcinčin z KDH.
Počítali ste s tým, že pôžičku parlament neschváli?
Áno, mal som to zrátané.
Nečakali ste, že predsa len za ňu bude hlasovať viac kolegov z KDH, keďže vaša strana nemala odmietavý postoj?
Toto by som nechcel komentovať.
Aké je to, byť sám jediný za?
Nijako zvláštne. Už počas predvolebnej kampane som tvrdil, že súhlasím s pôžičkou Grécku. A politici majú dodržať to, čo sľubujú. Takže ja som svoj postoj nezmenil a dodržal som to, čo som sľuboval.
Názor však zmenila strana Smer už tým, že jej poslanci vôbec neprišli na hlasovanie. Nevidíte to tak?
Nechcem analyzovať to, čo robí Smer, jednoducho na hlasovaní neboli. Je to na nich, ako svoj postup vysvetlia voličom. Ja som sa nerozhodoval podľa pozície Smeru.
Ako sa bude teraz Európa pozerať na Slovensko?
Nie je šťastným riešením, že Slovensko sa stavia do úlohy jediného spravodlivého a múdreho. No chyba sa stala ešte pred voľbami, keď sa téma Grécka stala predvolebným heslom niektorých strán. Okrem toho parlament podporil euroval a pôžičku Grécku nie. V Európe to bude pôsobiť ako nekonzistentný postoj.
Čo bude teraz ďalej? Je šanca, že koalícia zmení názor na pôžičku?
Naši ministri budú v Európe vysvetľovať odmietnutie pôžičky. Budú argumentovať tým, že ju neschválil parlament. Podľa mňa sa k tejto téme kabinet v blízkej budúcnosti jeden až dvoch rokov nevráti.