Vnútrozemie prestáva chrániť pred pohromami

Nevídané zosuvy pôdy v Číne sprevádzajú bleskové povodne v česko-poľsko-nemeckom pohraničí. Navyše od Grónska sa odtrhol ľadovec rozlohou veľký ako jeden slovenský okres. A Spojeným štátom hrozí niekoľko ničivých hurikánov. Hotové božie dopustenie.

Celý rok 2010 je ešte predčasné hodnotiť, ale už teraz je zrejmé, že jeho prvých šesť a možno i sedem mesiacov bolo najteplejším obdobím na Zemi odvtedy, čo sa vedú pravidelné záznamy o počasí.

V Rusku malo tohtoročné počasie letné parametre už v polovici mája. Dokonca na severe krajiny, medzi 60. rovnobežkou a polárnym kruhom, tam vtedy namerali denné teploty medzi 25 až 30 stupňami Celzia! V severnom Rusku bolo v tom čase teplejšie ako v Maroku alebo v Alžírsku pri mori. „Počasie v Európe sa jednoducho zbláznilo,“ komentovali svetové médiá.

Naopak, na Slovensku už 70 rokov nebol máj taký daždivý ako tohto roku. Nasledovali ničivé záplavy a zosuvy pôdy, ktoré postihli najmä Košický a Prešovský kraj.

Mnohí ľudia začali výčiny počasia vtedy spájať s výbuchom islandskej sopky. Väčšina odborníkov popierala tento vplyv, niektorí však upozornili, že erupcia síce nemusela spôsobiť vyššie zrážkové úhrny, zato mohla prispieť k intenzívnejším prehánkam a prívalovým dažďom. „Tým, že väčšia koncentrácia pevných častíc v atmosfére pomáha vytvárať oblačnosť a kondenzačné jadrá, okolo ktorých sa tvoria vodné kvapky,“ vysvetlil docent Ferdinand Šamaj, nestor slovenskej meteorológie.

Nevyšli však predpovede niektorých jeho zahraničných kolegov, že leto 2010 bude po výbuchu sopky chladnejšie ako zvyčajne. Aj Slovensko postihla v júli vlna tropických horúčav. Našťastie netrvala tak dlho a ani nedosiahla také hodnoty ako „trópy“ v strednom Rusku. Moskva sa ponorila do smogu a dymu z požiarov v lesoch a rašeliniskách na jej okolí. Úmrtnosť v ruskej metropole sa v priebehu niekoľkých týždňov zdvojnásobila.

Podľa klimatológa Mojiba Latifa z Inštitútu pre morské vedy v Kieli sú to však len „kvietky“ a „jahody“ ešte len prídu. „Predovšetkým vo vnútrozemí bude čoraz teplejšie a suchšie so silnými búrkami a tornádami,“ tvrdí Latif. „Aj zrážky budú čoraz intenzívnejšie a povodne budú aj tam, kde doteraz nikdy neboli.“

Pamätníci spomínajú na leto 1983, vtedy u nás narátali 46 tropických dní – s teplotami vyše 30 stupňov – namiesto zvyčajných 20 až 22. Sedem najteplejších slovenských liet od roku 1901 však pripadá na obdobie rokov 1992 až 2009. Teraz asi zažívame ôsme v poradí…

Švajčiarski odborníci už pred tromi rokmi zistili, že počet extrémne teplých dní v Európe sa od roku 1880 zdvojnásobil a nárazové vlny horúčav sa medzitým až trikrát predĺžili.

Slovensko už zažilo vyčíňanie tornáda v Osrblí a ničivú silu orkánu vo Vysokých Tatrách. Podľa profesora Milana Lapina z Univerzity Komenského sú extrémy tohto druhu u nás zatiaľ výnimočné, ale keby sa priemerná teplota zvýšila čo len o tri stupne, prestanú byť mimoriadnym javom. Podobne ako veľké lesné požiare zo sucha a tropické lejaky s bleskovými záplavami.

Predpokladá sa, že podnebie v našich nížinách sa potom priblíži klíme typickej dnes pre juh Maďarska alebo sever Chorvátska. A v severnejších okresoch Slovenska bude ako je dnes v Podunajskej nížine.

Zatiaľ nie je stopercentne jasné, čo to spôsobí, ak sa tak stane. Väčšina klimatológov hovorí o globálnom otepľovaní, rozchádzajú sa však v jeho príčinách. Niektorí vedci napríklad tvrdia, že nedávne odtrhnutie obrovského ľadovca od Grónska mohli vyvolať morské prúdy v bezprostred­nom okolí.

Bez ohľadu na príčiny obyvatelia Škandinávie sa už dnes obávajú väčšieho úbytku grónskeho ľadu a prípadne aj otepľovania arktického pásma, ktoré by viedlo k rozmrazovaniu takzvanej večne zamrznutej pôdy. Zároveň by ďalej stúpali hladiny svetových morí. V spojení s prílivovými vlnami a tropickými búrkami to môže pre niektoré prímorské krajiny znamenať katastrofu.

Postupujúca zmena klímy však zbavuje pocitu bezpečia aj obyvateľov európskeho vnútrozemia.