Namiesto policajtov budú číhať radary

Jeden poslal do ulíc viac policajtov, druhý ich chce stiahnuť. Na slovenských motoristov by mali v budúcnosti namiesto hliadok viac číhať radary. Zmenu chystá nový minister vnútra Daniel Lipšic.

14.08.2010 13:50
autá, policajt, kontrola Foto:
Na slovenských motoristov by mali v budúcnosti namiesto hliadok viac dozerať radary.
debata (77)

Mení tak rozhodnutie svojho predchodcu Roberta Kaliňáka, ktorému sa aj posilnením dopravných policajtov na cestách podarilo zlepšiť štatistiky nehodovosti a znížiť počet obetí. Experti preto varujú nového ministra pred unáhlenými rozhodnutiami.

Zámer rozšírenia kamerového dohľadu je zapracovaný v Programovom vyhlásení vlády v rámci sprevádzkovania Národného systému dopravných informácií. Z čoho však chce ministerstvo vnútra financovať celý projekt, nie je jasné. Podľa vyjadrení Prezídia Policajného zboru jeho zavedeniu predchádza „dlhodobý proces prípravy, ktorý je spojený s legislatívnymi zmenami“. „Predpokladá vynaloženie nemalých finančných prostriedkov, ktorých čerpanie je potrebné zapracovať do štátneho rozpočtu budúcich rokov,“ uviedla hovorkyňa prezídia Denisa Baloghová.

Kaliňák to považuje za slabinu celého projektu. „Ide o obrovské investície. Nepoznám síce konkrétny projekt a plán realizácie tohto záväzku, vzhľadom na ekonomickú náročnosť takého systému, ho v súčasnej situácii vnímam ako nerealizovateľný a skôr ako udávanie smerovania rezortu.“

Podľa Lipšica by pokuty za prekročenie rýchlosti mali vodiči po novom dostávať poštou aj s kamerovým záznamom. Minister vnútra tiež sľubuje stanovenie pevného sadzobníka pokút, ktorý má zabrániť korupcii. Nie je však jasné, kto by pri využívaní kamerového systému určoval konečnú výšku pokuty. V súčasnosti je totiž za priestupky zväčša určené rozpätie, v ktorom sa pokuta môže pohybovať. Za prekročenie rýchlosti tak dnes môže vodič dostať od 50 do 650 eur, prípadne môže policajt riešiť situáciu dohovorom. Otázne tiež zostáva, či by pri doručení poštou bola vodičom ponechaná možnosť zvoliť si blokovú pokutu ako skrátené konanie. Pri odoprení takejto možnosti by vodiči mohli za priestupky platiť o desiatky či stovky eur viac.

Zavedenie automatizovaných prostriedkov merania rýchlosti na cestách odporučila Európska komisia členským štátom ešte v roku 2003. Ľubomír Palčák zo žilinského Výskumného ústavu dopravy by však bol pri znižovaní počtu policajtov na cestách opatrný. „V poslednom období výrazne klesol počet smrteľných nehôd na našich cestách, za čo môžu aj časté policajné kontroly. Ľudský faktor je navyše v niektorých prípadoch nenahraditeľný. Policajtov by som z ciest nesťahoval, skôr by som ich prácu s kamerovým systémom len skombinoval.“ Nedostatkom kamerovej kontroly ciest je napríklad nemožnosť odhalenia jazdy pod vplyvom alkoholu či drog. V susednej Českej republike tiež majú problémy s tým, že vodičom nie je vždy majiteľ vozidla, čo komplikuje proces pokutovania priestupku.

Kaliňák pripúšťa, že o podobný projekt sa ministerstvo vnútra pokúsilo už v minulosti. Vyskúšali ho na trenčianskej diaľnici, neuspel však práve pre finančnú náročnosť. „Tiež si nie sme istí, či sa kamerami dá úplne nahradiť práca policajta,“ dodal. Na Slovensku dnes monitoruje dopravnú situáciu viacero kamerových systémov, najhustejší je v Bratislave. Ich úlohou je predovšetkým sledovanie aktuálnej dopravnej situácie, a nie vynucovanie pokút za porušenie predpisov.

77 debata chyba