Prepúšťanie dôchodcov môže skončiť na Ústavnom súde

Dôchodcovia zamestnaní v štátnej správe si zrejme už od budúceho roka budú musieť vybrať. Buď zárobok z práce, alebo penziu.

16.08.2010 06:01
dôchodca, ministerstvo, prepúšťanie Foto:
Pracujúci dôchodcovia si zrejme budú musieť v budúcnosti vybrať, či chcú dôchodok alebo mzdu.
debata (153)

Odkazuje im to minister práce Jozef Mihál, ktorému sa nepáči, že štátne inštitúcie a úrady sú plné ľudí naraz poberajúcich dôchodok aj slušný úradnícky plat. Vláda si jeho návrh osvojila v programovom vyhlásení.

Nižším ročníkom sa Mihálov zámer páči. Pracujúci dôchodcovia sú tŕňom v oku pre desaťtisíce mladých ľudí, ktorí okupujú úrady práce. V radoch tých, ktorých sa má opatrenie dotknúť, však už teraz narastá pobúrenie. Niektoré skupiny dokonca uvažujú, že sa obrátia na Ústavný súd.

Asi 80 dôchodcov v súčasnosti zamestnáva priamo Mihálovo ministerstvo. „Toto číslo súhrnne vyjadruje počet poberateľov predčasných, starobných, invalidných aj výsluhových dôchodkov,“ spresnila hovorkyňa Andrea Devánová. Mihál ich plánuje prepustiť v rámci pripravovaných organizačných zmien. „Platná legislatíva dnes umožňuje využiť iba tento nástroj,“ pripomína Devánová.

Presné údaje o celkovom počte penzistov pôsobiacich v štátnej správe rezort práce nemá. Sociálna poisťovňa vie poskytnúť informáciu, že na Slovensku dnes v zamestnaneckom pomere pracuje takmer 135-tisíc dôchodcov, lenže dokopy v štátnom aj súkromnom sektore. „Z nich najviac, necelých 70-tisíc je starobných, vyše 21-tisíc predčasných starobných a zvyšok tvoria invalidní dôchodcovia,“ doplnil hovorca poisťovne Peter Višváder.

Nedostupné sú aj údaje o pracujúcich výsluhových dôchodcoch, teda bývalých vojakoch, policajtoch, hasičoch, ale aj železničných policajtoch, členoch horskej služby a iných, ktorí v zmysle zákona po 15 rokoch získavajú nárok na výsluhovú dávku. A keďže vtedy často nemajú ani 40 rokov, zamestnávajú sa v štátnom sektore na inom poste.

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia síce eviduje celkové počty výsluhových dôchodcov, zo zákona však nemá povinnosť zisťovať, aké sú ich prípadné ďalšie príjmy. A naopak, zamestnávateľ nemusí Sociálnej poisťovni hlásiť, že jeho zamestnanec je zároveň výsluhovým dôchodcom. „Vznikajú preto aj také paradoxné prípady, že pracovník v štátnom sektore berie navyše výsluhový aj starobný dôchodok,“ naznačil zdroj z tejto inštitúcie.

Odhadom sa však Mihálov návrh môže dotknúť tisícov až desaťtisícov takýchto občanov. Štát predsa zamestnáva aj pracujúce dôchodkyne učiteľky či dôchodcov poštárov, železničiarov, ale aj vrátnikov a členov ochraniek na ministerstvách a podobne.

„Čo je sociálne na tom, ak si mladá čerstvo vyštudovaná učiteľka nemôže nájsť prácu a zároveň školy, ktoré ju rad-radom odmietajú, sú plné 70-ročných dôchodkýň?“ pýtal sa v jednom zo svojich predvolebných článkov dnes už poslanec Národnej rady Igor Matovič.

„A čo je nesociálne na tom, ak naďalej zamestnávam schopnú a skúsenú učiteľku na dôchodku, keď mladú na kombináciu predmetov matematika-angličtina jednoducho neviem zohnať?“ oponuje mu riaditeľka jednej zo základných škôl v Bratislavskom kra­ji.

„Prečo by si pri súčasných nízkych dôchodkoch nemohli privyrábať tí, ktorí si voči penzijnému systému splnili všetky štátom stanovené povinnosti?“ pridáva argument predseda Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský.

„Po dvadsiatich rokoch dôstojníckej funkcie v armáde mi prisúdili šesť stoviek výsluhového. Teraz sa ho mám vzdať a zarábať na mojej novej pozícii spadajúcej pod rezort obrany toľko, ako iný úradník, ktorý tam doteraz nič nerobil, len sedel?!“ ostro odmieta Mihálovu ideu profesionálny vojak vo výslužbe, ktorý si neželal zverejniť meno. Ako zdôraznil, v prípade prijatia zákona sa aj s kolegami zasadí o to, aby ho preskúmal Ústavný súd.

Dôchodcovia prirodzene využívajú to, čo im dovoľuje zákon. Tak štátna, ako aj súkromná alebo verejná inštitúcia dnes nesmú prepustiť človeka len preto, že poberá penziu. Podľa slovenskej ústavy by išlo o diskrimináciu. Navyše aj orgány Európskej únie vyzývajú členské štáty, aby svojim občanom umožnili pracovne sa realizovať čo možno do najvyššieho veku.

Na druhej strane je však Slovensko jednou z mála krajín na svete, kde sa k súbehu dôchodku a práce stavajú tak benevolentne. Vo Francúzsku napríklad súčet dôchodku a príjmu nesmie prevýšiť predchádzajúci plat zamestnanca, v Nemecku majú zase obmedzenú výšku platu poberaného súčasne s dôchodkom.

Ekonomickí analytici sa k prepúšťaniu penzistov, aj tých, ktorí pracujú v štátnom sektore, stavajú opatrne. „Ťažko sa hľadá argument, prečo by dôchodca nemal mať možnosť privyrobiť si, hoci aj v štátnej či verejnej správe. Získanie, respektíve udržanie si takéhoto miesta by sa nemalo riadiť vekom človeka, ale jeho schopnosťami efektívne plniť zadané úlohy,“ myslí si Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Viac ako plošné zákazy by sa preto podľa neho osvedčili audity pridanej hodnoty jednotlivých pracovných miest a následné rušenie tých, ktoré sú obsadené len za zásluhy.

Ďurana by však bol nekompromisný pri prepúšťaní poberateľov predčasných starobných dôchodkov. „Tento inštitút bol predsa zavedený s cieľom zabezpečiť príjem tým ľuďom, ktorí prišli o zamestnanie krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku,“ pripomína. Ak sa predčasný dôchodca po získaní nároku na penziu rýchlo opäť zamestná, je to podľa ekonóma zvrátené a v rozpore s pôvodným zmyslom opatrenia.

Aj podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti by sa k zrušeniu súbehu malo pristupovať uvážlivo. „Zmeniť Zákonník práce a prepustiť všetkých dôchodcov bez výnimky, to je určite to najľahšie, nie však najspravodlivej­šie,“ tvrdí. Problém by však takisto nemal s prepúšťaním predčasných dôchodcov či úradníkov na dôchodku, ktorí sú pracovne nevyťažení, ale vzhľadom na odrobené roky, vzdelanie a dosiahnutú funkciu a iné okolnosti majú veľmi slušné platy. Penzistov odporúča aj širšie využiť na odovzdávanie skúseností mladším, aby sa napríklad nestalo, že „osemdesiatnici profesori v Slovenskej akadémii vied nemajú nástupcov“.

153 debata chyba