Najnovším príkladom je balík úsporných opatrení, ktorého prezentácia vyvolala napätie vo vládnej koalícii. Výhrady k zmenám v paušálnych výdavkoch živnostníkov či v odvodoch za prácu na dohodu majú predovšetkým Most - Híd a KDH. Premiérka Iveta Radičová, ktorá sa predčasne vrátila z dovolenky, preto na budúci týždeň zvolala Koaličnú radu.
Aj ona sama korigovala pondelkové vyhlásenia ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) a ministra práce Jozefa Mihála (SaS) o zmenách v daniach a odvodoch. Ministri chcú rušiť daňové a odvodové výnimky. Radičová s tým principiálne súhlasí, ale o niektorých podstatných výnimkách chce ešte diskutovať. Premiérka tvrdí, že návrhy sa budú pripomienkovať s cieľom, aby sa „nedotkli bežných občanov“.
Politický analytik Ján Baránek hovorí o nekoordinovanosti v rámci vládnej koalície. „Nerozumiem tomu, prečo zvolili tento postup, považujem to za unáhlenosť,“ podotkol.
Mostu a KDH sa okrem iného nepáči, ako mieni štát siahnuť na čisté príjmy živnostníkov. Radičová chce napokon diskutovať aj o výške paušálnych výdavkov živnostníkov. Mikloš ich chce pre väčšinu z 230-tisíc živnostníkov znížiť, čím by remeselníci platili viac na dani z príjmu.
Nespokojní: Most aj KDH
Dnes si živnostníci, ktorí si neviedli účtovníctvo, môžu zatiaľ znížiť základ dane o paušálne výdavky na úrovni 25, 40 alebo 60 percent. Po novom by sa mali zjednotiť na 30 percent. To by sa dotklo najmä remeselníkov. „Diskutujeme o prijateľnej výške paušálnych výdavkov na 45 percent pre remeselníkov. Nie je to skupina ľudí, ktorí sú najbohatší,“ povedal člen finančného výboru parlamentu József Nagy (Most - Híd). Aj KDH bude mať v tejto veci pripomienky. Podpredseda KDH Anton Marcinčin upozorňuje, že ide o otázku dosahov na sociálne skupiny a na typy podnikania. Varuje, že pre živnostníkov môžu byť paušály nevýhodné, pretože im vzrastú náklady na administráciu daní.
Za nešťastný označil spôsob, akým ministri Mikloš a Mihál v pondelok odkomunikovali šetriaci balíček, aj predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Jozef Kollár z SaS.
Podľa Kollára by sa mali uskutočniť korekcie pri dohodách o vykonaní práce. Ak má napríklad študent príjem 200 eur na základe dohody o vykonaní práce, tak bude platiť z toho odvody nielen on, ale aj zamestnávateľ vo výške 83 eur. Nevie preto, akú motiváciu bude mať zamestnávateľ zamestnať študentov na dohodu, keď sa mu takmer o 40 percent zvýši cena práce.
Premiérka napokon naznačila, že príležitostní brigádnici s príjmom do 166 eur možno naďalej nebudú platiť z príjmu odvody, ale len dane. O tom uvažoval spočiatku aj Mihál, ale po rokovaní s Miklošom, ktorý sa snaží naplniť štátnu kasu a ochrániť voličov SDKÚ, od toho ustúpil.
Ako to bude s podnikateľmi?
Radičová tiež chce, aby odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní platili aj majitelia eseročiek z podielov na zisku ich firiem, ktoré si vyplatia.
Tým by sa podnikatelia zrovnoprávnili s bežnými zamestnancami. To chcel pôvodne aj Mihál, po rokovaní s Miklošom však od toho ustúpil. Ministerstvo práce na tomto postoji na rozdiel od Radičovej trvá. „Nakoľko uvedené osoby nemajú pracovnoprávny vzťah k spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je možné im určiť vznik a zánik poistenia, ktoré je viazané na výkon práce. Taktiež nie sú pravidelne odmeňovaní a z toho dôvodu nie je možné im určiť vymeriavací základ na platenie odvodov na sociálne poistenie a následne na dávky zo systému sociálneho poistenia,“ konkretizovala hovorkyňa rezortu sociálnych vecí Andrea Devánová.
Postoj ministerstva odborníci nechápu. „Ak by ministerstvo chcelo, môže tento problém elegantne vyriešiť legislatívnou zmenou,“ myslí si ekonomický a účtovný poradca Vladimír Sirotka. Zároveň dodáva, že do predpisov by stačilo zahrnúť takéto ustanovenie: „Výplata podielu na zisku spoločníka eseročky, pokiaľ nie je poistený inak, bude zúčtovaná režimom závislej činnosti“. Čiže ak si firma rozhodne ponechať zisk na firemných účtoch a použije ho napríklad na rôzne nákupy materiálov, odvody platiť nebude. Ak však zisk vyplatí spoločníkovi, účtovný program automaticky vypočíta aj sumu peňazí, ktoré má poukázať do systému sociálneho i zdravotného zabezpečenia.
Mihálov konflikt záujmov
Samotný Mihál je pri tejto zmene v konflikte záujmov. Je totiž spoločníkom v eseročke Relia a už sa priznal, že výnimky z platenia odvodov využíva. Ak by ich teda zrušil, čo sa jeho rezort aktuálne zdráha, znížili by sa jeho čisté príjmy.