K bývalej vláde ste mali názorovo bližšie ako k súčasnej. Očakávate, že teraz bude váš vzťah s vládou napätejší?
Nie, nemyslím si. Prezident tu nie je pre strany, ale pre občanov. U mňa platí roky – myslím národne, cítim sociálne. To je odraz môjho vzťahu ku každej vláde. Určite sa vo všetkom nezhodneme. Pokiaľ išlo o vládu pána Dzurindu, tak som namietal veľa sociálnych zákonov. Zasiahol som k niektorým novelizačným normám v zdravotníctve a ukázalo sa, že som mal pravdu. Nemyslím si, že zákony, ktoré sa budú týkať sociálnych vecí a budú pozitívne, by som musel meniť len preto, že ich predkladá nová vláda.
Významnou kompetenciou prezidenta je vracanie zákonov. Budete vracať zákony, len ak pôjde o legislatívne nezrovnalosti, alebo aj ak pôjde o zákony, ktoré budú v rozpore s vaším programom myslím národne, cítim sociálne?
Vždy, keď som sa rozhodol zákon vrátiť, stretol som sa s tými, ktorých sa zákon týka. Aj v súčasnosti vrátim zákony, ak bude všetko nasvedčovať tomu, že zákon nie je v súlade s ústavou, zahraničnými zmluvami alebo majú ťažký dosah na niektorú zo sociálnych oblastí občana. Je to nielen moje právo, ale dokonca aj povinnosť.
Aktuálne máte na stole novelu kompetenčného zákona, podľa ktorej začne ministerstvo životného prostredia samostatne pôsobiť 1. septembra. Máte k nej výhrady?
Musím otvorene povedať, že nie som stotožnený s náplňou práce ministerstva a už vôbec nie s tým, či ministerstvo životného prostredia má byť v systéme štruktúry vlády.
Je lepšie, aby fungovalo pod iným ministerstvom tak, ako je to teraz?
Nie, nemyslím si ani to, hoci som zákon o zlúčení ministerstva životného prostredia a pôdohospodárstva podpísal. Moja predstava je samostatné ministerstvo poľnohospodárstva, nie tak ako je teraz v názve ministerstvo pôdohospodárstva. Poľnohospodárstvo malo, má a bude mať veľké problémy. Malo by sa špecializovať na poľnohospodársku výrobu a potravinársky priemysel. A pokiaľ ide o vznik samostatného ministerstva životného prostredia, tak nevidím náplň jeho práce najmä v súvislosti s legislatívou. Národná legislatíva životného prostredia totiž neexistuje. Všetky normy ministerstva životného prostredia, ktoré prijíma a bude prijímať, budú len odpisovaním európskych rozhodnutí. Čiže tvorba zákonov u nás prakticky nebude existovať.
Neobávate sa, že si popudíte ochranárov proti sebe?
Neobávam sa. Konzultoval som to s niektorými ochranármi aj s predstaviteľmi iných rezortov. Môj názor vytvoriť samostatné ministerstvo poľnohospodárstva a samostatné ministerstvo lesov, vôd a životného prostredia považovali za oveľa racionálnejší. Ministerstvo pôdohospodárstva má dnes lesné hospodárstvo, závlahové a odvodňovacie systémy – to všetko by malo ísť od nich preč. Posledné živelné pohromy naznačujú, že takéto rozhodnutie by bolo oveľa správnejšie. Tým nechcem povedať, že životné prostredie by malo byť zanedbateľné. Opak je pravdou. Životné prostredie je les, voda aj pôda. A tú by som odčlenil od poľnohospodárskej. Tu vidím možnosti efektívnejšieho pôsobenia tých, ktorí chcú dozerať na ekológiu.
Čiže máte inú predstavu o štruktúre budúceho ministerstva ako súčasná vláda.
Áno. Tieto veci som už konzultoval aj s pani premiérkou. Mala pochopenie pre môj názor. Bol u mňa aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Naznačil som, že sa môže stať, že novelu nepodpíšem. Týmto nechcem povedať, že ho určite nepodpíšem. Ešte sa stretnem s viacerými ľuďmi, a keď ma presvedčia, že tento návrh je racionálnejší ako môj, tak ho podpíšem. Zatiaľ mám pochybnosti.
Nie je otázka štruktúry vlády skôr vec vládnych strán ako prezidenta?
Určite, ale prezident má v ústavnom systéme štátu svoje postavenie a právomoci a má ich na to, aby ich využíval. Je to vec diskusie. Môžem poukázať aj na to, že to nie je len názor prezidenta, ale aj odborníkov.
Vláda sa rozhodla šetriť, mali by ísť politici príkladom?
Šetriť nemôže len jedna skupina či odvetvie, ale solidárni by sme mali byť všetci.
Veľa sa hovorí o rušení výnimiek v daňovom a odvodovom systéme. Myslíte si, že sa naozaj nedotknú bežných občanov, ako hovorí premiérka?
Nerád by som hovoril o tom teraz, keď sú vo vláde, v parlamente a medzi politikmi rôzne názory. Je to vec odborného pohľadu, ktorý musí akceptovať aj dosahy na občana.
Zúčastníte sa na referende, kde sa bude rozhodovať aj o zúžení imunity?
Nie, budem v tom čase na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.
Keby ste neboli v zahraničí, zúčastnili by ste sa na ňom?
Referendum nepovažujem za inštitút, ktorý má riešiť problémy. Strana, ktorá referendum iniciovala, ho skôr považovala za silnú zbraň v politickom boji.
Ste za zachovanie imunity sudcov?
Skôr sa prikláňam k tomu, že sudcovia by nemali mať imunitu. Predstavte si, že sa sudca dopustí priestupku alebo nedbalostného trestného činu a Ústavný súd ho nedovolí stíhať. Ten bude ďalej rozhodovať aj o občanovi, ktorý sa dopustí takého istého konania a dá mu trest.
Poškodí Slovensko rozhodnutie parlamentu, že Grécku nepožičiame?
Robil som všetko preto, aby som koalíciu a opozíciu presvedčil, aby sa stretli a po vzájomnej konzultácii vyniesli spoločné rozhodnutie. Žiaľbohu, nepodarilo sa to. Do EÚ nás nikto netlačil. Boli sme si vedomí našich možnosti i povinností. Zatiaľ máme z EÚ prospech. Myslím si, že toto naše rozhodnutie je vnímané vo svete tak, že nie je najšťastnejšie.
Obávali sa politici reakcie voličov?
Som presvedčený, že to bol jeden z hlavných dôvodov. Nemyslím si však, že by to občania zobrali až tak, že by sa odvrátili od tej-ktorej strany. Chápem názory, že Slovensko robilo reformy a občania si museli utiahnuť opasky, tak prečo by malo prispievať tým, ktorí rozhadzovali. Myslím si tiež, že by bolo dobré, keby v zahraničí pochopili, že sme neodmietli pôžičku rigorózne, ale čakáme, ako sa bude Grécko správať. Ak bude Grécko napĺňať podmienky EÚ a svoju ekonomiku skonsoliduje, tak Slovensko nebude mať dôvody mu nepožičať.