Lepšie varovanie pred záplavami potápajú finančné suchoty

Prišlo to ako blesk z jasného neba. Voda v priebehu niekoľkých minút zaplavila mestá a dediny. Za čo nás pánboh tresce? Alebo je to normálne a len sme zabudli, akú má živel silu?

21.08.2010 14:14
záplavy, povodne, Horná Myšľa Foto:
Zničený majetok, ohrozené zdravie a životy. Dobre vybudovaný a funkčný varovný systém by pomohol zabrániť najväčším škodám.
debata (10)

„Okolo poludnia začala voda opadávať. Už ani neniesla toľko všeličoho so sebou. Ľudia poschádzali zo striech, stáli na prahoch domov a dívali sa, ako voda ubúda zo dvorov.“ Správa zo včerajších novín? Nie, úryvok z knihy Rozprávky starej matere od Márie Jančovej, ktorá zachytáva príbehy oravskej dediny z konca 19. storočia. Veľká voda nie je nič nové.

Až také normálne to nie je

„Bleskové povodne, teda povodne z prívalových zrážok, sú typické pre toto letné obdobie, nie je to nič mimoriadne,“ vraví klimatológ zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu Jozef Pecho. "Situácia, ktorá sa udiala počas minulého víkendu, síce zapadala do rámca letného počasia, ale bola krajne mimoriadna. Búrky sa totiž vyskytli na pomerne rozsiahlom území Slovenska a postupovali od juhu na sever a práve v tých najkritickejších oblastiach, napríklad v okolí Žiaru nad Hronom a v Handlovej, sa vyskytlo hneď niekoľko takýchto búrok za sebou v celom rade. Z intenzívnych búrok napršalo mimoriadne veľké množstvo dažďa vo veľmi krátkom časovom úseku.

Prihliadnuc na to, že povodia Slovenska sú už dostatočne nasýtené vodou z predchádzajúcich zrážok, ktoré napadali v júni a v júli, toto množstvo zrážok aj napriek nie príliš veľkej výdatnosti spôsobilo veľké problémy. Tlaková níž alebo atmosférická porucha, ktorá podmienila vznik intenzívnych zrážok, zasiahla takmer celú strednú Európu a výrazný teplotný rozdiel medzi susediacimi teplotnými vzduchovými hmotami spôsobil naozaj vývoj veľmi mohutnej intenzívnej búrkovej činnosti."

Hoci ide o model počasia pre leto typický, búrky vyskytujúce sa od minulého piatka, ktoré zachytili časť Bratislavy, boli zaujímavé – vyskytovalo sa počas nich veľké množstvo bleskových výbojov, čo vyradilo na čas z prevádzky aj viedenské letisko Schwechat. „Veľa ľudí sa pýta, či s tým súvisí globálne otepľovanie,“ vraví Pecho.

„Bezprostredne nie, ale môžeme uvažovať v takých intenciách, že práve zrážky, ktoré sa vyskytli, a aj dynamické prejavy búrok a ich extrémnosť s globálnym otepľovaním určite súvisia. Takáto situácia môže ešte tento rok nastať a v súvislosti s klimatickou zmenou sa treba pripraviť, že také situácie budú v budúcnosti čoraz častejšie,“ varuje klimatológ.

Pýtajte sa politikov

Čo konkrétne robí na zabránenie škôd z povodní civilná ochrana? „Informujeme prostredníctvom príručiek. Keď chcete vedieť, čo všetko má chudák starosta zo zákona robiť, treba si prečítať zákon. Obec tam má povinnosti vymenované na dvoch stranách,“ hovorí riaditeľ odboru civilnej ochrany z ministerstva vnútra Ján Repa. „Starosta napríklad vyhlasuje stav ohrozenia. Je povinný pustiť sirénu, dať informáciu do rozhlasu, čo majú občania robiť.“ Na poznámku, že staré sirény vraj všade nefungujú, Repa reaguje: „Akože nefungujú? Že ju starosta nespustí a že nefunguje – to sú dve rozdielne veci. Obyvatelia boli varovaní aj prostredníctvom miestneho rozhlasu, to je takisto adekvátne.“

Majú teda obce vybavenie na to, aby dokázali zabrániť škodám pri povodniach? „Majú, aké majú, aké nám politici a financie umožňujú,“ vraví Repa. Zabrániť ničivým dôsledkom povodní sa však podľa neho dá.

„Zrejme prijmeme také opatrenia, že ak dá raz SHMÚ červenú výstrahu, teda tretí stupeň aktivity búrkovej činnosti, spustíme automaticky varovné systémy. Starostovia budú mať už vtedy povinnosť varovať obyvateľstvo. Sirény potom možno budú v lete hučať často, bude sa vyhlasovať ohrozenie obyvateľstva vari aj na tretine územia Slovenska. Možno päť percent obyvateľstva ho bude brať vážne a ostatní budú len počúvať. Inú možnosť však nemáme. Bohužiaľ, či to bola hentá alebo oná vláda, neboli peniaze na to, aby sme dobudovali aspoň na 80 percentách územia nový systém, ktorý je spúšťaný rádiom a má nezávislé napájanie – to znamená, že keď v búrke vyvalí elektrický stĺp, nič sa nestane. Zatiaľ bol horko-ťažko udržiavaný systém vybudovaný v 60. rokoch, s patričnou poruchovosťou.“ Prečo sa také veci berú na ľahkú váhu? „To sa nepýtajte nás.“

Dosť veľký problém

Starosta obce Horná Štubňa Ondrej Piški si posledný mesiac intenzívne píše s Vodohospodárskym podnikom v Žiline. „Staré opevnenia potokov sa nám začali rozpadávať, včera bola voda až po vrch, museli sme ešte vrecovať, aby to nešlo mimo. A oni nám odpisujú, že bohužiaľ nemajú peniaze,“ hovorí starosta Piški. „Je to majetok v ich správe, oni na to nemajú peniaze a my musíme mať na všetko. Ešte minulý týždeň sa tu CO dotrepalo, z Martina sa boli pozrieť. Vravím, neviem, či to opevnenie vydrží, reku – do jesene možno, ale zimu to neprežije. Ani týždeň neprešiel a už voda začala načínať betónové kocky.“

Kto sú vlastne majitelia tokov? „Viete, to je také divné,“ vraví starosta. „Pred dvoma rokmi to boli Lesy Žilina podľa katastra, teraz je to Slovenský vodohospodársky podnik a Povodie Váhu. Ale s Povodím som volal a oni ani nevedia, ako to prešlo na nich. Odpísali mi, že bohužiaľ nemajú ani projekciu, ani peniaze, takže si to mám zobrať do dlhodobého prenájmu a mám pýtať peniaze z eurofondov a urobiť to sám.“ Našťastie situácia v Hornej Štubni nebola taká katastrofálna, vraj iba pár domov prepláchlo a sirénu v čase mobilov nemuseli použiť.

No bolo aj horšie, napríklad v obci Dubové. „Viete, tu je taká rovina okolo rieky Turiec, ktorá býva zaplavená často, nielen počas takýchto povodňových mimoriadnych situácií, ale aj pri topení snehu v zimných mesiacoch,“ vraví starosta Ľubomír Lettrich. „Je ťažko momentálne povedať z fleku, čo by bolo treba urobiť, aby sa zabránilo týmto škodám. To jedine v spolupráci s Povodím Váhu, so správcom toku, dvihnúť časť brehu, aby sa to nevalilo všetko priamo k domom, aby to sa rozlievalo do okolitého terénu, do prírody. Je to dosť veľký problém. Všetko je závislé od financií. Nielen Turiec, ale aj potôčik ide priamo cez obec. V lete má skoro minimálny prietok, skoro ho nevidno, keby sme nevykosili, tak ho ani nenájdeme, a dnes sa rozvodnil tak, že postrhával lavičky, premostenia a všetko, čo bolo okolo neho. Následkom veľkých prívalových dažďov sa vylial z koryta, hoci je hlboko regulovaný, má vysoký breh.“

A civilná ochrana? Je v niečom nápomocná? „Robí každý rok školenie, čo sa týka takýchto mimoriadnych udalostí,“ vraví starosta. „Zakaždým si prejdeme nejaké vyhlášky. Papierovo zo strany CO je to pripravené, horšie bolo, keď sme pýtali piesok na vrecovanie. Bohužiaľ, povedali mi, to oni nemajú kde zobrať, že to musíme my ako obec zabezpečiť.“

Keď nemám peniaze, nemôžem nič robiť

Podľa hydrologičky zo SHMÚ Valérie Wendlovej škodám v obciach sa dá predísť vodohospodárskymi opatreniami a rýchlym varovaním, no v prípade bleskových povodní je to zložitejšie. „Najmä pokiaľ ide o malé toky v menších dedinkách. Za veľmi krátky čas totiž spadne veľmi veľké množstvo zrážok.“ Potok, ktorý si tečie 20 – 30 rokov, také veľké množstvo zrážok jednoducho nezvládne.

„Urobiť sa dá všeličo, ale to sú veci, o ktorých sa momentálne v tejto chvíli nerozpráva, pretože od minulej nedele sme všetci v strehu a teraz riešime ľudí, ktorí majú problémy,“ povedala nám Jana Paulínyová, hovorkyňa mesta Handlová. „Momentálne tu máme viac ako sto vojakov, spevňujú niektoré brehy, niektoré treba vybagrovať. Do niektorých častí muselo prísť len pešie vojsko, lebo sa tam nedostane ani mechanizácia.“ Škody odhadli len na miestnych komunikáciách na štyri milióny.

Mariána Jursu, riaditeľa správy povodia hornej Nitry z Vodohospodárskeho podniku, sme zastihli v Handlovej. „Ťažko povedať, sú na to rôzne názory,“ reagoval na otázku, čo by sa podľa neho dalo robiť proti povodniam. „Michal Kravčík z občianskeho združenia Ľudia a voda hovorí, že vodu z území treba zdržať. Je na tom časť pravdy. Len Handlová nám krásne ukázala, že sú tu naokolo lesy a terén nebol schopný vodu prijať. V tomto prípade je potrebné urýchliť odtok vody pri razení koryta alebo budovať veľkokapacitné nádrže, retenčné priestory, ktoré sú schopné prívaly vody zachytiť a zabrániť tomu, čo sa tu stalo. Toto bol mimoriadny extrém, pri takom sú aj netradičné, aj tradičné prostriedky veľmi diskutabilné.“

Ani správca toku vraj nemal možnosť zasiahnuť. „My spravujeme národné bohatstvo tohto štátu a od štátu závisí, ako sa k týmto problémom stavia. Mne sa už všetci smejú, vraj mám dobrú výhovorku, že nemám peniaze. Ale, žiaľ, to nie je výhovorka. Lebo keď peniaze nemám, tak nemôžem nič robiť.“

Výstraha neprišla, v meste nastal chaos

Handlovú zasiahla veľká voda ako blesk z čistého neba, bez výstrahy a nečakane. Veronika Koreczová býva v rodinnom dome v hornej časti mesta, na Ligetskej ulici. Vraví, že to bol okamih, a dom obkľúčila voda.

„Bývam pri potoku, v ktorom bola celý život 20-centimetrová voda. V lete sme nemohli polievať, pretože bol potok suchý. Zrazu prišla taká veľká voda, že nám kus záhrady odniesla so sebou. Je to asi nešťastná súhra prírodných živlov, inak to neviem vysvetliť. Takéto niečo sa nedalo predpokladať, nikoho nemôžem viniť, že ma mal varovať,“ hovorí 55-ročná Handlovčanka.

Primátor susednej Prievidze Ján Bodnár (HZDS) si, naopak, myslí, že systém varovania by mal existovať, ale nič také nefunguje. O tom, čo mestu hrozí, sa dozvedel len vďaka kolegialite. Rudolf Podoba (Smer), primátor Handlovej, mu zavolal, čo sa u nich deje. Vtedy sa však už voda valila do Prievidze.

„Ani z meteorologického ústavu, ani z obvodného úradu, ani zo žiadnej inej inštitúcie sme takúto informáciu nedostali. Žiadny varovný systém nefungoval. V okamihu, keď sa začínala povodeň, sme zvolali krízový štáb a využili sme vlastný informačný systém,“ vraví prievidzský primátor.

Najrýchlejšie sa informácie k občanom dostanú prostredníctvom mestského rozhlasu. Po búrke však vypadla asi tretina ampliónov, blesky a voda ich vyradili z prevádzky. Voda zoskratovala elektrinu, časť mesta zostala bez prúdu, nefungovali ani hlásiče. Radnica potom ľudí informovala z policajného auta cez megafón.

„Iný spôsob nemáme. Ak by sme informáciu o hrozbe povodní dostali ráno, mohli sme ľudí varovať, vtedy ešte rozhlas fungoval. Mohli aspoň poodťahovať od brehov svoje autá, nemuseli byť také škody. Zabrániť vybreženiu vody by sme nedokázali, ale škody by boli menšie. Minimálne by sme varovali občanov, nech nevychádzajú do ulíc v blízkosti rieky, aby si chránili životy a aby nebol v meste chaos. Takto vznikol obrovský chaos, ľudia chodili krížom-krážom a neuvedomovali si, že ak prejdú po moste na druhú stranu rieky, už sa nemusia dostať naspäť. A takýchto prípadov bolo strašne veľa,“ upozorňuje Ján Bodnár.

Milan Kráľ

10 debata chyba