Úsporné opatrenia pocítia najviac ľudia, ktorí prežívajú z mesiaca na mesiac. Môže ich nespokojnosť vyústiť do nepokojov?
Nepokoje, rebélie či divoké okupačné štrajky dokážu strhnúť najmä ľudí „mimo systému“: Ľudí bez práce, bez zapojenia do akýchkoľvek programov a bez príjmu či na mizernej podpore. Tento balíček k nim ale nemieri, dotýka sa ľudí „v systéme“, ktorí zvyknú reagovať na ujmu oveľa disciplinovanejšie. Alebo aj nereagovať. Schopnosť obhajovať vlastné záujmy nie je na Slovensku rovnomerne rozdelená. Zamestnávatelia a tí, ktorí patria k pomyselným „horným desaťtisíc“ majú u nás zjavne viac a efektívnejších organizačných nástrojov na presadzovanie svojho hlasu a agendy. Máme tu našťastie ešte stále odbory a aj v záujme spoločenského zmieru si treba priať, aby v tomto čase nastalo lepšie pochopenie možnosti obhajovať záujmy ľudí práce prostredníctvom odborov. Tvrdé vyjednávanie, štrajky a ohlásené demonštrácie sú zápasom podľa dohodnutých pravidiel, a preto príspevkom k udržiavaniu spoločenského pokoja.
Ministri pôvodne plánovali, že zľavia viac pri podnikateľoch a eseročkám chceli odpustiť odvody z podielov na zisku. O čom svedčí uprednostňovanie firiem pred ľuďmi?
Táto vláda tak ako jej viaceré predchodkyne úspešne využíva jednak predstavu, že podnikatelia sú naši živitelia a ak im ustelieme na ružiach, skôr alebo neskôr budeme podobne spávať aj my. A taktiež podivnú, ale, zdá sa, široko zdieľanú vieru, že podnikatelia sú kasta obdarená ostrozrakom a dôsledky tých či oných vládnych opatrení vidia v celej komplexnosti a na roky vopred. Toto je, samozrejme, účelová ilúzia, ktorú aktívne živia neoliberálne think-tanky, z ktorých viacerí členovia vlády a vplyvní muži koalície napokon vzišli či čerpajú intelektuálne know-how.
Môže nastať aj vyšší odliv ľudí za prácou do zahraničia, ako to pred časom radil minister Mihál?
Práca v zahraničí je už bežne zvažované riešenie a každé zhoršenie domácich podmienok posúva váhy v jeho prospech. Podľa experta Radovana Ďuranu do zahraničia budú vyháňaní najmä podnikaví jednotlivci s príjmom nad 4 000 eur, pre zvýšenie odvodových stropov a zníženie príjmu o asi 200 eur. Je to skôr špekulácia, lebo ich strata má menšiu relatívnu váhu oproti strate, ktorú na vedľajších príjmoch z dohôd pocítili zamestnanci už pri zavedení rovnej dane a ktorú im spôsobí aj zaťaženie dohôd odvodmi. Ak zamestnávateľ nezdvihne objem zdrojov vyčlenený na práce na dohodu a nebude odvodovú záťaž kompenzovať, práca na dohodu pre mnohých stratí zmysluplnosť a príťažlivosť. Ľudia zrejme prídu k záveru, že za taký nízky peniaz sa neoplatí drieť na úkor rodiny, zdravia a osobného oddychu a že takáto práca už má charakter osobného poškodzovania, a preto ju treba odmietnuť. Ostáva odchod do zahraničia či obmedzenie spotreby a ešte väčší stres pri platení účtov a pôžičiek, ktorými v EÚ vyčnievame v porovnaní s iluzórne nízkou mierou chudoby. Ani jedno neprospieva kvalite života.
Ktorí zamestnávatelia pocítia opatrenia najviac?
Táto zmena by mohla ohroziť fungovanie podnikov a inštitúcií, ktoré využívali dohodárov na šetrenie organizačných rozpočtov. Napríklad dvaja dohodoví vysokoškolskí pedagógovia sú niekoľkonásobne lacnejší ako jeden plnoúväzkový pedagóg. Zvlášť zle to dopadne na organizácie napojené na verejný rozpočet, ktoré nemajú rezervy na zvyšovanie ceny práce. Uvidíme, či sa takíto zamestnávatelia nezačnú biť za blaho svojich doteraz lacných externých pracovníkov.
Patríte k menšinovej skupine kritikov rovnej dane. Čo vám na nej prekáža?
Rovná daň a zvýšenie zdanenia dohôd z 10 na 19 percent bola vraj kompenzovaná zvýšením nezdaniteľného minima, tieto tvrdenia sa však opierajú len o matematické simulácie, nie o reálne preskúmanie príjmov obyvateľstva. Výskum EU-SILC sa uskutočňuje až od roku 2004 a s predchádzajúcimi skúmaniami nie je porovnateľný. Veľmi chabo je podložené aj tvrdenie, že rovná daň, a faktické zvýšenie DPH na väčšinu základných komodít, obyvateľstvo nepoškodila, pretože bola kompenzovaná znížením dane z príjmu. Takže názor na tieto otázky je viac založený na politickej viere ako na faktoch.