Udalosti roku 1968 mali podľa historika Ústavu pamäti národa Michala Gregora v Československu dve hlavné príčiny. „Prvou bolo zmiernenie medzinárodného napätia v druhej polovici 50-tych rokov s nástupom Nikitu Chruščova k moci v ZSSR. V šesťdesiatych rokoch tak – napriek intermezzu v podobe kubánskej krízy – nastalo isté zblíženie medzi západom a východom. Druhou príčinou bola celková neudržateľnosť nastoleného ekonomického systému v Československu,“ uviedol Gregor.
Začiatkom 60-tych rokov postupne aj v Československu dochádzalo ku kritike kultu osobnosti, čo uvoľňovalo napätie v spoločnosti. „Táto kritika začínala najskôr opatrne v rámci aparátu KSČ, no postupne prechádzala na verejnosť. V Československu sa skončilo obdobie masového otvoreného politického prenasledovania. V roku 1960 bola vykonaná posledná poprava z politických dôvodov. Následne prebehla rozsiahla amnestia, kde bolo v prvej vlne prepustených 5 601 a v druhej 2 520 obetí politických procesov. Napriek tomu ale zostávalo vo väzení 2 985 politických väzňov,“ upozornil historik.
V 60-tych rokoch sa postupne zlepšovali aj možnosti občanov navštíviť „kapitalistický“ Západ, i keď zväčša iba formou kolektívneho cestovania. Podobne aj k nám prichádzali turisti zo Západu, najmä Spolkovej republiky Nemecko, Francúzska a USA. „Československí občania tak vo zvýšenej miere boli konfrontovaní s realitou panujúcou na oboch stranách. V spoločnosti začali rezonovať mnohé otázky. S určitým uvoľnením v politike prišli aj nároky občanov na zvýšenie životnej úrovne. V krajine však absentoval spotrebný tovar, nebola vyriešená bytová otázka a podobne. Komunisti cítili tlak verejnosti, ktorá požadovala reformy systému. V roku 1965 sa preto začala diskusia o reforme plánovaného hospodárstva,“ povedal Gregor.
V júni 1967 sa konal IV. zjazd Zväzu československých spisovateľov, na ktorom českí a slovenskí spisovatelia vyjadrili protest proti politike KSČ a presadzovali reformu pomerov v Československu. Na zasadnutí ÚV KSČ v októbri 1967 prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky Antonína Novotného kritizoval Alexander Dubček, vtedy I. tajomník ÚV KSS za situáciu panujúcu v KSČ. „Nastal otvorený rozkol medzi konzervatívnym a reformným krídlom strany, ktorého predstaviteľom bol aj Dubček. Mocenský boj medzi oboma krídlami vyústil v januári 1968 do odvolania Antonína Novotného z funkcie I. tajomníka ÚV KSČ. Do čela strany bol zvolený Alexander Dubček. Následne došlo k personálnym výmenám na všetkých úrovniach straníckeho aparátu. Konzervatívne krídlo v strane sa dostalo do defenzívy,“ konštatuje Michal Gregor.
ové vedenie presadzovalo zmeny v spoločnosti. Podľa historika príčinou bol tlak spoločnosti, ktorý už komunisti – v záujme udržania moci – nemohli prehliadať. Začalo sa obdobie tzv. Pražskej jari. Bola zrušená cenzúra. Predmetom kritiky sa stali nešváry zo všetkých oblastí. V marci 1968 bol za prezidenta republiky zvolený Ludvík Svoboda, čím bol Novotný odstránený z politického života. Začali vznikať rôzne združenia a spolky, napr. KAN (Klub angažovaných nestraníkov), K 231, organizácia na ochranu ľudských práv a ďalšie, Ludvík Vaculík publikoval manifest 2000 slov. Bol schválený Akčný program KSČ, ktorým mala byť uskutočnená reforma socialistického systému.
Vývoj v Československu bol podľa historika v rozpore s predstavami straníckeho vedenia v ZSSR. V máji 1968 na rokovaní vládnej a straníckej delegácie v Moskve bola československá delegácia upozornená na rast „kontrarevolúcie“ v krajine. Pár dní po tom rokovali v Moskve predstavitelia krajín Varšavskej zmluvy (s výnimkou Rumunska) o situácii v Československu. Začiatkom augusta sa zišli delegácie KSČ a KSSZ v Čiernej nad Tisou a v Bratislave. Dubčekovo vedenie trvalo na pokračovaní reformného procesu, napriek upozorneniam o možnej invázii vojsk Varšavskej zmluvy.
Invázia vojsk a následný podpis tzv. Moskovských protokolov podľa Gregora znamenali porážku reformného krídla KSČ. Z verejného a politického života boli postupne odstraňovaní predstavitelia Pražskej jari. Nastupovali ľudia verní Kremľu. Protesty spoločnosti vyvrcholili upálením Jana Palacha, študenta filozofie na Karlovej univerzite v Prahe v januári 1969. V apríli 1969 Dubček odstúpil z funkcie I. tajomníka ÚV KSČ. Namiesto neho nastúpil Gustáv Husák, ktorý naštartoval proces tzv. normalizácie. Vedenie KSČ malo obavy z možných demonštrácii, ktoré sa mali uskutočniť k výročiu invázie do Československa.
Aby sa podobným akciám zamedzilo, bol prijatý tzv. obuškový zákon, ktorý mal zamedziť demonštráciám a mal potrestať protestujúcich. Tento zákon podpísal aj Dubček. Týmto boli pochované všetky nádeje občanov na reformu pomerov v Československu. Začalo sa s prenasledovaním odporcov invázie, nepohodlní ľudia boli prepúšťaní zo zamestnania, nastala „normalizácia“ spoločnosti k stavu pred Pražskou jarou.