Rozhodujúce sú spravidla práve záchranné výskumy, ktoré nám umožňujú skúmať lokality veľkoplošne. Na druhej strane to má tú nevýhodu, že väčšinou sú tieto výskumy robené v časovom strese a v zlých klimatických podmienkach, uviedol Ruttkay.
Práve séria viacerých výskumov v Nitre umožnila archeológom vytvoriť oveľa presnejší obraz o jej podobe v dobe, keď bola sídlom nitrianskych kniežat v čase Veľkej Moravy a v stredoveku. Naozaj sa ukazuje, že to bola obrovitánska aglomerácia. Keď sa zosumarizujú naše poznatky, ktoré máme z jednotlivých menších výskumov v meste, tak sa nám potvrdí význam a unikátnosť tej veľkej aglomerácie veľkomoravskej a poveľkomoravskej Nitry. Bola väčšia ako súčasná Nitra a fungovala v takomto stave až do 13. storočia, skonštatoval Ruttkay.
K ďalším zlomovým poznatkom, ku ktorým slovenská archeológia v poslednej dobe prišla, patrí presnejšie datovanie príchodu prvých Slovanov na naše územie. Dnes vieme, že ťažko mohli prichádzať pred 5. storočím. Podľa všetkého prichádzajú až na začiatku 6. storočia a do území silne osídlenými Germánmi až niekedy okolo polovice 6. storočia. To je dosť veľká zmena, ktorá podstatne spresňuje naše poznatky, ktoré sme doteraz mali, vysvetlil Ruttkay.
Podľa jeho slov najnovšie poznatky zároveň ukazujú, že germánske obyvateľstvo žilo na území dnešného Slovenska dlhšie, než vedci predpokladali. Ukazuje sa, že na mnohých miestach fungovalo ich osídlenie až do začiatku 6. storočia a niekde ešte aj dlhšie. Čo sa ale nemusí úplne vylučovať so slovanským osídlením. Môže to znamenať, že boli regióny, napríklad Horné Požitavie, Pohronie, kde germánske osídlenie ostalo dlho. A na druhej strane, na Považie a niektoré ďalšie územia prichádzajú Slovania pomerne skoro, hovorí o najnovších zisteniach archeológov Ruttkay.
Tretím zlomovým momentom v slovenskej archeológii je podľa slov riaditeľa AÚ jej väčšia prepojenosť s inými vednými disciplínami. V tých posledných rokoch sa nám archeológia zmenila skoro na úplne iný odbor. Už to nie je len tá klasická motyčka, špachtlička, ale je to súbor vedných disciplín, ktoré riešia archeologické problémy. Takže dnes je už samozrejmé, že pracujeme s geofyzikou, paleobotanikou, zoológiou, antropológiou, pedológiou, vysvetlil Ruttkay.
Zaujímavé výsledky priniesla archeológom napríklad metóda sledovania ťažkých kovov v ľudských kostiach objavených na pohrebiskách. Umožňuje presne definovať pohyb ľudí v minulosti. To znamená, že my vieme určiť, či sa ten človek narodil v tom istom regióne, kde bol pochovaný, alebo či prišiel z úplne iného miesta, prípadne či migrovali celé skupiny ľudí. To sú obrovské zmeny v archeologickom ponímaní. Jednoducho, mnohé teórie, už neplatia a vznikajú nové teórie, ale na výrazne presnejších poznatkoch ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo pred tým sme uvažovali o posunoch obyvateľstva iba na základe rôznych archeologických nálezov, dnes to už vieme v podstate presne chemicky doložiť, skonštatoval Ruttkay.
