„Ak to nemá spôsobiť problémy, tak sa musí ešte pred odlukou vyriešiť problematika financovania a prípadne aj ďalšie právne úpravy zákonov,“ uviedol Frankl.
ŽNO podľa Frankla nemajú žiadne principiálne námietky proti odluke cirkví a náboženských spoločností od štátu. „Túto potenciálnu odluku je však nutné vidieť vo svetle príčinných súvislostí s minulosťou. Židovské náboženské obce v SR sa dostali do dnešnej situácie pod tlakom extrémnych a jedinečných skutočností,“ upozornil Frankl.
Pred vojnou ich bolo 132-tisíc
Podľa neho je pomerne dobre známou skutočnosťou, že židovskí občania bez ohľadu na to, či boli príslušníkmi židovských náboženských obcí, boli v Európe a aj na Slovensku masovo vraždení počas holokaustu. „Počet židovských občanov na Slovensku v období predvojnovej ČSR (sčítanie ľudu 1932) bol 132-tisíc. Dnešný odhad počtu židovských občanov na území SR (prakticky rovnaké teritórium) je od tri- do šesťtisíc. Registrovaných členov ŽNO je ešte menej. Počet ŽNO klesol na jedenásť, len dve z nich považujeme za početné (Bratislava, Košice),“ zdôraznil Frankl.
V období predvojnovej ČSR existoval nemalý počet donorov ŽNO. Financovanie množstva náboženských, kultúrnych, podporných, charitatívnych, športových, vedeckých a iných aktivít sa uskutočňovalo z interného prostredia židovskej komunity. „Dnešný stav je diametrálne odlišný. Malý počet členov ŽNO by sa teoreticky mal starať o obrovský počet, viac ako 700 cintorínov už neexistujúcich ŽNO, množstvo bývalých objektov a synagóg plus malý počet ešte funkčných cintorínov a synagóg. Členstvo ŽNO je na Slovensku, rovnako ako v ostatných postkomunistických krajinách prestarnuté, do značnej miery odkázané na pomoc iných,“ uviedol výkonný predseda Ústredného zväzu ŽNO.
Majetok im zobrali
Majetok zavraždených Židov z podstatnej miery získala podľa Frankla majoritná spoločnosť. Pri známom reštitučnom a odškodňovacom procese získal Ústredný zväz ŽNO časť majetku späť. „Ten bol však prevažne v zúboženom stave, resp. mal byť kompenzáciou, pričom ale vyplatená suma podľa dohody z roku 2002 predstavovala len zlomok príslušného majetku prepočítaného do cenovej úrovne obdobia, keď sa zmluva medzi Vládou SR a ÚZ ŽNO podpisovala,“ uviedol Frankl. Podľa neho ŽNO dnes majú zanedbateľný príjem z členstva, počet členov je malý, obce majú bežne desiatky členov, spravidla v dôchodkovom veku.
Odluke musí podľa Frankla predchádzať finančné a ekonomické riešenie ďalšej existencie jedenástich ŽNO aj ÚZ ŽNO. „Inak sa ŽNO a ÚZ ŽNO dostanú do neriešiteľnej situácie a už vôbec sa nemôžu starať o veci, ktoré sa dnes od nich očakávajú, ako sú napríklad oprava a údržba cintorínov, kóšerná strava, oprava a prevádzka synagóg, zabezpečovanie sviatkov, náboženská literatúra, kultúrne a sociálne aktivity, prevádzka domova pre osoby, ktoré prežili holokaust. Nehovoriac o škôlke, škole, zabezpečovaní pohrebov. Navyše, situácia u nás je špecifická aj v tom, že ÚZ ŽNO je dominantným reprezentantom židovských občanov u nás,“ dodal Frankl.