Aký obraz o sebe doteraz vytvorila koalícia v súvislosti so šetriacimi opatreniami?
Obraz nesystémovosti. Dôkazom je celý rad jemných politických prešľapov, ktorých sa vládna koalícia dopúšťa. Spočívajú v tom, že premiérka až ex post oznamuje nejaké sociálno-liberáne ľúbivé postoje k reštrikčným krokom, ktoré predkladajú ministri financií a práce. Obaja páni mi pripomínajú skladníkov, ktorí zametajú v prázdnej komore a snažia sa príštipkáriť na nejakých drobných zrnkách. Nepostihujú systémovo komplex problémov, ale tam živnostníkov, tam ľudí, ktorí si privyrábajú na rôzny druh zmlúv. Aj v samotnom programovom vyhlásení vlády nie sú jasné vety o odvodovej a daňovej politike. Takáto chrbtová kosť vládneho programu sa necháva na ad hoc dohody posúdenia koaličných rád, čo môže byť problémom pre možnú nestabilitu akejkoľvek vlády.
V koalícii sú rozdielne názorové postoje. Ako si to vysvetľujete?
Permanentne registrované konfrontácie medzi stranami a premiérkou, ktoré sa prisudzujú slabej koordinácii, svedčia o tom, že vláda nemá jasno v tom, akým smerom sa vydá a vníma sa to ako drobné prešľapy. Vnútorné pnutia vládnych strán sa pociťujú silnejšie. Či už je to vzájomná kritika predstaviteľov SaS, podpredseda Mostu Ivan Švejna sa kriticky vyjadruje k vládnej politike a isté napätia sú aj medzi názormi ministra zdravotníctva za KDH Ivana Uhliarika a istej časti KDH. Sme svedkami neobyčajného úkazu, že strany vládnej koalície a jednotlivé prúdy v nej sú k sebe ostrejšie než celá opozícia. SNS je totálne vyradená a Smer okrem úst svojho predsedu ako keby mlčal.
Nedáva Smer sto dní vláde?
Je to možné, aj keď nekompromisne oznamuje, že ide vláde po krku.
Aké posolstvo možno vyčítať z výsledkov Koaličnej rady?
Zdá sa mi, ako keby si Koaličná rada ako celok uvedomila, že takto to ďalej nejde. Časť, ktorú tvorí SDKÚ a SaS, nemôže nechať ostatné dve strany vo vleku a v neinformovanosti. Premiérka musí vystupovať ako premiér každej vlády s istým predstihom a nemôže sa tváriť, že je požiarnikom, ktorý zastavuje požiarne aktivity ministrov.
Rušenie daňových a odvodových výnimiek neprejde v takom rozsahu, ako sa plánovalo. Myslíte si, že je to skôr dôsledok tlaku vnútri koalície alebo zohrali úlohu aj vonkajšie príčiny?
Vláda si naozaj uvedomila, že musí prijať nie drobné úpravy, ale musí sa na problém pozerať ako na celok.
Hlavnou postavou v procese zmien je teraz podľa všetkého premiérka. Čo je pre ňu určujúce pri moderovaní debaty koalície?
Domnievam sa, že premiérka je už ukonaná z hry na požiarnika a chce dať dokopy systémový prístup, ktorý musí byť iný, než je len prístup ministrov Mikloša, Mihála a časti SaS. Pre premiérku nie je ani tak dôležitá propagácia ekonomických nápadov vlastnej strany ako širšia zhoda v koalícii. Nedivím sa, že sa do problémov usiluje zaangažovať aj KDH a Most – Híd.