Niektorí sa domov nevedeli dostať ani dlho po tragédii, lebo polícia uzavrela prístupovú cestu do obce aj okolie paneláka, kde vyčíňal vrah. Križovatka ulíc P. Horova a Eisnerovej, kde sa strieľalo, sa zvedavcami zaplnila až potom, keď bolo jasné, že je po všetkom.
„Strieľal ako šialený. Bola som práve u lekára v zdravotnom stredisku, keď sme začuli streľbu. Mala som strach, stále ho mám. Polícia zareagovala neskoro. Keď ich najviac potrebujete, niet ich,“ posťažovala sa Pravde Mária Fedorčáková. Viacerí obyvatelia prvé výstrely ignorovali. Mysleli si, že je to pyrotechnika alebo niečo padlo na stavbe. „V zdravotnom stredisku mám pedikúru. Akurát som mala zákazníčku, keď sa začala streľba. Hneď sme sa zamkli,“ opísala krušné chvíle Zuzana Jurišová. Trápilo ju najmä to, že nevedela, čo sa stalo s jej deťmi. Tie zostali samy práve v dome, kde sa strieľalo. „Bojím sa tam ísť, veď pred vchodom tam leží mŕtvola,“ dodala.
Otec trojročného Kristiána, ktorému strelec zranil ľavé ucho, sa sťažoval na zásah polície: „Uzavrieť priestor po hodine od streľby je neskoro. Ľudia, ktorí vystúpili z autobusu, nevedeli, čo sa deje. Mal tu niekto stáť a odkláňať dopravu. To malo byť okamžite. Bol to hrozný zážitok.“
„Počuli sme streľbu a varovanie miestneho rozhlasu, tak sme sa vybehli schovať hore,“ povedal 15-ročný Pavol Mrlík, ktorý bol práve v zdravotnom stredisku. Na dverách do lekárne boli ešte stopy krvi po dvoch zranených, ktorých tu ošetrili. Pre verejnosť ju zavreli a vchod strážili policajt a policajtka. Dovnútra sa pokúšala dostať žena, ktorá býva v dome oproti, na Ulici Pavla Horova 12. „Hľadám syna, vraj ho postrelili, neviete o ňom niečo?“ obrátila sa na zamestnankyňu lekárne, ktorá na chvíľu vyšla von. Tá ju však informovala, že ošetrili iba jednu dôchodkyňu a asi 50-ročného muža.
Matka nariekala, že majú rozstrieľané okná a jej syna vraj videli, ako zakrvavený v slipoch vybehol von hľadať pomoc. Nevedela však, v ktorej nemocnici sa nachádza. Ako sa ukázalo, jej syn, asi 20-ročný Andrej Brondoš, vyšiel zo zvedavosti na balkón na siedmom poschodí a streľba útočníka ho náhodne zasiahla do pleca. „Zobudili sme sa a mysleli sme si, že niekto hádže petardy,“ povedala jeho suseda z ôsmeho poschodia. „Išli sme sa pozrieť na balkón. Zasiahli asi suseda pod nami, lebo strašne zakričal. Nám strelili do balkóna a do okna. Bežali sme dovnútra, aby sme sa skryli, celú obývačku sme mali od skla. Skoro trafili aj nás, ale hodili sme sa na zem. Priateľovi sa od chrbta odrazili črepiny.“
Iní obyvatelia domu pozorovali vraha priamo pri čine. „Celý čas tam bol schovaný,“ ukázali z balkóna na roh náprotivného domu. „Chvíľami sa schoval do uličky, ku škôlke. Jeden pán sa celý čas schovával tam za strieborným peugeotom,“ priblížil situáciu ďalší obyvateľ domu. Jeho manželka dodala, že po streľbe začula ešte tri – štyri výstrely a vôbec nechápala, čo to je. „Potom bolo zdola počuť, ako nejaká pani kričí: "Pomoc, pomoc, mám postrelenú nohu!“
Rukojemníkmi situácie sa stali aj návštevníci blízkej pošty či zdravotného strediska. Policajti im dlho nechceli dovoliť prejsť za pásku k autám na parkovisku. „Najprv musíme zistiť, či auto nemáte dostrieľané,“ informoval po 13. hodine strážiaci policajt mladú matku s dieťaťom. Až potom jej dovolil odísť.
